Foto: Ikar
Kniha vyšla v Ikare už minulý rok v novembri, čítala som ju však až na tejto letnej dovolenke. Bol to paradox, knihu o utrpení a hlade v koncentračnom tábore čítať na pláži, kde sa pod „all inclusive hotelovými hosťami“ lámu plastové ležadlá a ľudia nemajú na starosti nič iné, len jesť a oddychovať. V „koncentráku“ potrebovali iba – prežiť.
Pre televíznu reportérku Veroniku Homolovú Tóthovú to bol knižný debut, za ktorý dostala aj ocenenie a stal sa z neho bestseller, z ktorého sa už predali desiatky tisíc kusov. Vypredal sa v priebehu piatich dní po vyjdení a bolo treba rýchlo urobiť dotlač. Autorka v knihe opisuje pravdivý príbeh ženy, ktorá prežila v koncentračných táboroch pre dnešného človeka ťažko uveriteľné životné chvíle. To bol dôvod, prečo tam možno nájsť aj historické fotografie. Viacero ľudí v komentároch na internete opisovalo, že v istej chvíli museli knihu odložiť a nájsť v sebe silu opätovne začať čítať.
Aj ja som mala také chvíle najmä pri pasážach, kde sa opisuje, ako „Doktor Smrť“ mučil deti. Deti vo veku mojich detí. Preto upozorňujem, že táto kniha nie je príjemné dovolenkové čítanie. Treba sa na ňu odhodlať. Obidve – hrdinka knihy pani Viola aj autorka Veronika – sú rodáčky z Lučenca. Veronika pani Violu poznala už od detstva, ale o jej príbehu sa dozvedela až náhodne, keď pracovala v televízii a robila reportáže o pohnutých osudoch ľudí. Najskôr o pani Viole nakrútila dokumentárny film, ale bolo ťažké rozprávať o niektorých prežitých situáciách na kameru. Kniha vznikala dva roky.
„Viackrát nastala situácia, keď som si povedala, že už nechcem ďalej počúvať, ako pani Fischerovú týrali. Z úcty k nej som si však povedala, že keď mala silu to prežiť, ja musím nájsť v sebe silu napísať to,“ povedala autorka Veronika Tóthová v jednom rozhovore. Keďže som novinárka, ktorá takisto nahráva s ľuďmi rozhovory, uvedomujem si o to viac, akou náročnou prácou muselo byť spovedať dámu vo veku Violy Stern Fischerovej a z útržkov spomienok autenticky poskladať celý príbeh. Reportérka a teraz už aj spisovateľka Veronika Tóthová to stihla len tak-tak, pretože Viola Stern Fischerová zomrela tento rok v máji vo veku 94 rokov. Pol roka po vyjdení knihy. Do Osvienčimu sa dostala ako 22-ročná…
„Bola som Mengeleho dievča,“ povedala. „Jedna z mnohých, ktoré museli zniesť jeho pokusy. Jedna z mála tých, ktoré to prežili. A možno som jediná, ktorá ho porazila – on a jeho ľudia mi robili veci, po ktorých by som už nikdy nemala spoznať ten najväčší dar – držať v náručí vlastné dieťa. Porazila som ich dvakrát. Mám dve skvelé dcéry.“
Dnes holokaust mnohí spochybňujú. Ak je však pravdou len polovica toho, čo bolo napísané, aj tak je to strašné. Kniha má 367 strán. Často prestanete čítať a zamyslíte sa. Nad životom. Aj nad tým svojím. A takisto si poplačete. Pripravte sa na to.
