Čitateľov si získava jemnou až lahodnou štylistikou, precíznosťou naratívu, zmyslom pre detail a schopnosťou budovať napätie až do náhleho a nečakaného zvratu.
Dávila patrí medzi autorov, ktorí píšu z nevyhnutného pocitu, že texty museli vzniknúť, postavám prepožičiava časť svojich spomienok a skúseností, a tým si poviedky zachovávajú sugestívnosť a naliehavosť. Autorke sa umeleckou prózou podarilo vyjadriť silnú osudovosť, paralyzujúci strach človeka v pasci a vytvoriť hmatateľnú predstavu, že svet nie je miesto, ktoré si vieme podmaniť rozumom.
Mexická spisovateľka Amparo Dávila (1928) je jediným zo štyroch detí svojich rodičov, ktoré sa dožilo dospelosti. Jej detstvo bolo poznačené strachom a téma strachu sa objavuje v jej dielach opakovane, rovnako ako motív času – symbolu nezvratnej nezmeniteľnosti vecí človekom. Zo španielčiny preložila Lucia Duero, ilustrovala Mária Čorejová.
FACE
