O tom, ako sa bežná rutina civilistov vo východosýrskom meste Rakka po okupácii militantnou teroristickou skupinou Daeš (takzvaný Islamský štát) zmenila na strach o život a absolútnu stratu slobody, pod vládou prezidenta Bašára Asada už pred tým skreslenej, píše v útlej knižke Denníky z Rakky: Útek z „Islamského štátu“ mladý aktivista vystupujúci pod pseudonymom Samer. Bol členom odbojovej skupiny Al-Sharquiya 24 a bojoval za mesto, ku ktorému sa vo vyhrotenej situácii ešte väčšmi upol. Predsa ho však pred hrozbou smrti musel opustiť.
Nepovinne povinná literatúra
„Skutočnosť, že svet len nečinne postáva a prizerá sa tomu, čo sa u nás deje, nikoho neprekvapuje. Každý, koho stretnem, bez ohľadu na to, či je to dieťa, alebo starec, vkladá nádej do našich bojovníkov. Svet vonku ignoruje všetky naše prosby,“ píše Samer. Britskí novinári z BBC aktivistickú skupinu Al-Sharquiya 24 vystopovali a nadviazali s jej členmi kontakt, s cieľom dozvedieť sa o situácii v krajine.
Médiá informujú o vojenských a politických konfliktoch na Blízkom východe, no to, ako extrémne nebezpečný stav v krajine vplýva na bežných ľudí, opomínajú. Denníky z Rakky sú aj preto nesmierne dôležitá kniha a v čase utečeneckej krízy by si ju mal prečítať každý Európan. Život v Rakke totiž plynul podobne ako u nás, počúval sa hip-hop, mládež študovala, ľudia chodili do internetových kaviarní, prežívali lásku, žili budúcnosťou. Predstava, že mesto, v ktorom žijeme, obsadí teroristická skupina a začne nás radikálne obmedzovať, presadzovať svoje učenie, zásady a náboženstvo, sa zdá byť v „pohodlí domova“ utopistická, obyvatelia nielen sýrskej Rakky však toto peklo reálne prežívajú, pozerajú sa na popravy susedov, strácajú blízkych a ohrozuje ich aj Asadova vláda. Prezident územie obsadené Daešom bombarduje hlava-nehlava, ignorujúc osudy jeho obyvateľov.
Na vlastnú päsť
„Rozhodol som sa opustiť Rijádovu skupinu. Daeš čoraz intenzívnejšie poľoval na aktivistov, viac než kedykoľvek predtým. Začal som sa vyhýbať ľuďom, čo sa angažovali rovnakým spôsobom ako ja. Budem pokračovať v tom, čo robím, no odteraz v tom budem sám.“
Samer sa v Rakke narodil a do roku 2014, keď mesto obsadil a vymenoval za hlavný stan teroru Daeš, žil klasickým životom vysokoškoláka, zmena režimu však mladíka nenechala chladným. Najprv sa zúčastňoval študentských demonštrácií, neskôr odišiel zo školy a vstúpil do odbojovej skupiny Al-Sharquiya 24. Jej členov začal Daeš prenasledovať a postupne vyvražďovať, Samer preto vystúpil a v odboji pokračoval potichu.
Rozhodol sa podať správu o živote v neslobode, porušil „zákon“ Islamského štátu a s britským novinárom Mikom Thomsonom sa dohodol, že si bude viesť denník a jeho zápisky sa pokúsia dostať z krajiny, ktorá je jedným z najstráženejších a najizolovanejších miest na svete. Zakódované zápisky sa podarilo zo Sýrie vyniesť, Samerova úprimná výpoveď o živote v Rakke vyšla v angličtine a vďaka vydavateľstvu Absynt aj v slovenčine v rovnakom grafickom vyhotovení, s ilustráciami Scotta Coella.
Z domova väzenie
Samer popisuje smútok za rozmetanou slobodou, rozčarovaný hnev nad nespravodlivosťou, každodenné dolovanie posledných omrviniek nádeje a sily dúfať. Denníky z Rakky majú silné argumenty, prečo by sme sa mali zaujímať o osud ľudí na úteku. Samer sa totiž rozhodol riskovať svoj život a životy svojich najbližších kvôli domovu a musel ho preto paradoxne opustiť.
„Bol to strašný pochod. Na každom ramene som niesol dieťa a bál som sa čo i len obzrieť. Celý čas som myslel na míny všade okolo. Ak na nejakú stúpime, bude po nás. Napokon sme šťastne dorazili na územie pod kontrolou SSA. Vďakabohu!“
Strohým, zrozumiteľným jazykom bez nafúknutých fráz opisuje nemožnosť žiť v „islamskom štáte“. Jeho denníky sú opisom aktuálnej situácie, ale aj kľúčom k pochopeniu toho, prečo a za akých okolností je človek nútený utekať z domova. Aktuálne sa sýrske vojská chystajú dobyť Rakku, hlavné mesto Daeš, a pokoriť teroristickú skupinu, na čo budú opäť doplácať najmä tí, ktorí nechcú nič viac, len umlčať strach. Jediné, čo zatiaľ môžu urobiť, je zachovať si nádej.
