Kniha: Humor, viera a krása v podaní kňaza

, 10.09.2017 16:00

V Česku žije veľa ateistov, a to sa odráža aj na stave cirkvi. Majú napríklad málo farárov.

Poľsko je, naopak, veľmi pobožné, náboženský život tam prekvitá, cirkev je bohatá. Občas vypomôže tej českej. Tak sa dostal k susedom aj Zbigniew Czendlik, poľský kňaz, ktorý dlhodobo pôsobí medzi českými veriacimi. Farnosť má v Lanškroune, ale pozná ho celé Česko. Zbigniew Czendlik je totiž aj celebrita. Svojho času sa zoznámil s Luciou Bílou a veľmi si porozumeli (aj koncertovala v Lanškroune v kostole sv. Václava). Skamarátili sa a speváčka kňaza uviedla do spoločenského povedomia. Czendlik je šarmantný a vtipný muž, ktorý vie vystupovať na verejnosti, a tak je často v televízii, v rozhlase, má vlastnú reláciu a teraz vydal knihu pod názvom Postel, hospoda, kostel. Napísala ju vo forme rozhovoru s ním Markéta Zahradníková a už z názvu vidno, že ide o netradičný prístup a že humor v knižke nechýba.

Z dialógu autorky a spovedaného sa dozvieme podrobnosti o tom, ako sa Czendlik do Česka dostal, a sú to zaujímavé podrobnosti. Vysvetľuje totiž, že v Česku je cirkev platená štátom, a tak je to skromné, kým v Poľsku si ju živia sami veriaci a maznajú si ju. V Poľsku by sa mal ako farár veľmi dobre, kým v Česku dostal na začiatku malý plat a ešte z neho polovicu dával na telefonáty do Poľska. Ani teraz nie je vraj boháč, ale vďaka tomu, že má veľa aktivít, žije si celkom dobre. Určite aspoň nie nudne. V knižke rozpráva o svojom živote podrobne a otvorene. Hovorí aj o rodine v Poľsku, o detstve, o rodičoch, text dopĺňajú osobné fotky.

Czendlik má veľa vitality, optimizmu, je veselý a ani v knižke to netlmí. Ponúka veľa vtipov a historiek, čitateľ sa baví a zároveň sa dozvedá aj o živote farára a jeho vzťahu k farnosti. Často spomína Lanškroun, a tak sa čitateľ dostane aj do tamojšieho kostola, spozná históriu a atmosféru mestečka. V knižke sú kapitoly o svetskom živote, ale aj o živote duchovnom. Autorka kladie kňazovi otázky na telo – o Bohu a viere. On odpovedá úprimne, otvorene a svojsky. V jednej kapitole rozoberajú oblečenie a či sa má vôbec kňaz zaujímať o módu. Czendlik to považuje za samozrejmé, telo má byť pekné aj pekne odeté, lebo je domovom pre dušu. „Môj záujem o módu má aj duchovný rozmer,“ tvrdí a uvádza príklad, že aj Ježiš sa rád pekne obliekal. Po ukrižovaní vojaci losovali o jeho šaty. Mal na sebe tuniku z jedného kusa látky, čo bol vtedy vraj luxus, niečo ako dnes model od Versaceho. Ježiš nepestoval extravaganciu, ale mal rád kvalitu, rozvíja ďalej Czendlik. Jeho živé konfrontácie biblickej histórie so súčasným životom sú okrem iného aj pôvabné. Veď sa aj v knižke priznáva: „Osobne považujem propagáciu krásy za jedno z mojich životných poslaní.“ Takže: Postel, hospoda, kostel – a pridajte si ešte krásu. Ale nie je to celkom „bezzubá“ kniha. Známy poľský spisovateľ Máriusz Szczygiel na obálke píše, že v Poľsku by nemohla vyjsť, ale že v ňom, neveriacom, vyvoláva túžbu znova v cirkvi hľadať niečo nové.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Zbigniew Czendlik
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk