Kniha týždňa: Horor Trhlina – v pavučine dvoch svetov

Román Jozefa Kariku Trhlina vzbudil pozornosť aj mimo okruhu fanúšikov hrôzostrašnej literatúry a s veľkou pravdepodobnosťou za to môže jeho tohtoročná nominácia do finále Ceny Anasoft litera. Hneď na začiatku by som chcel zdôrazniť, že román Trhlina nie je niekde na pomedzí žánrovej a vysokej literatúry. Je to čisto žánrová kniha a keďže som veľkým fanúšikom hrôzostrašnej literatúry, nebudem túto knihu nadinterpretovať a robiť z nej niečo, čím nie je. Ide o dobre napísaný horor a k tomuto žánru patria aj určité sofistikované postupy a intelektuálne presahy, ktoré však z neho nerobia nič viac ako to, čím je.

18.09.2017 16:00
debata
Jozef Karika: Trhlina Foto: Ikar
Jozef Karika Trhlina Jozef Karika: Trhlina

Literárna veda podobne ako filozofia uvažuje v kategóriách. Je to nevyhnutný postup vzhľadom na množstvo materiálu, s ktorým prichádza do styku. Najbežnejším výsledkom takéhoto myslenia je to, že keď vojdeme do verejnej knižnice alebo lepšieho kníhkupectva, vieme pomerne ľahko nájsť tú správnu poličku. Detektívky nie sú na jednom mieste so ženskými románmi a tie zase nie sú na jednej poličke so sci-fi a pod. Táto klasifikácia je založená na určitých pravidlách toho, čo čitateľ očakáva. Ak by sa napríklad v detektívke objavil duch zavraždeného a prezradil by čitateľovi, kto je vrah, asi by sme boli sklamaní, pretože by nás takýto text obral o pôžitok lúštiť indície v tieni génia, akým je napríklad Sherlock Holmes.

V hrôzostrašnej literatúre je to presne naopak, tam sa objavenie prízrakov a entít rôznych druhov priamo očakáva. Nestačí ich však len jednoducho priviesť na scénu, pretože namiesto pôžitku zo strachu by sme zažili nudu a rozčarovanie. Dobrý horor počíta s čitateľmi obdarenými zmyslom pre realitu, a tí nie sú ľahkou korisťou. Preto je potrebné postupne ich vylákať z ulity racionalizmu a práve táto cesta von je to, čo robí horor hororom. Iracionálny strach musí byť skrytý pod dobre známym povrchom každodennosti a pomaly cez jeho rôzne narušenia presakovať von. Len tak sa dočkáme toho slastného momentu, keď si spolu s protagonistom príbehu povieme, toto sa predsa nemôže diať, ale predsa sa to deje. Strach nie je stav, ale pohyb, krok do tmy, moment, keď strácame pôdu pod nohami, alebo inak povedané, je to ruptúra dobre známeho sveta. Práve tento zážitok ponúka čitateľom Jozef Karika v románe Trhlina.

Známy svet

Lokalizácia deja do známeho prostredia je stratégia, ktorú autor použil už v dvoch svojich predchádzajúcich hororových románoch v Strachu a Tme. V prvom prípade čitateľov privádza do známeho a ľahko lokalizovateľného prostredia Ružomberka, v Tme do lesov na okraj Malej Fatry a v Trhline do pohoria Tribeč. Vo všetkých prípadoch ide o pomerne známe lokality, pričom v poslednom prípade sa autor opieral aj o alternatívnu interpretáciu faktov, teda o niekoľko prípadov ľudí, ktorí v lesoch Ponitria bez stopy zmizli.

Dobre známe však nie je len prostredie, ale aj vnútorný svet protagonistov. V prvom prípade ide o bývalého zamestnanca reklamnej agentúry, v druhom o vyhoreného scenáristu, ktorý chce stráviť sviatky v pokoji na horách, a v Trhline o absolventa vysokej školy a súčasne blogera, ktorý zostal bez práce a snaží sa prísť na to, čo so životom. Pokiaľ ide o rozprávača, v prvom a v druhom prípade sa stotožňuje s autorom, v treťom je autor v pozícii zapisovateľa toho, čo nahral na diktafón neznámy čitateľ, ktorý ho kontaktoval po prečítaní jeho predchádzajúcich románov, teda opäť ide o autorské rozprávanie. Všetci títo protagonisti majú pre tento druh literatúry príznačné duševné rozpoloženie, sú v akejsi schizme a nevedia si nájsť miesto v spoločnosti ani v partnerských vzťahoch.

Copyright

Téma a štýl prvého románu, nakoniec autor to sám v texte spomenie, silno korešponduje s románom Stephena Kinga To, obohateného vydareným metatextovým posunom v závere knihy. Dôležitá je však aj úloha, ktorú v texte zohráva na prvý pohľad rušivý element, akým je mobilný telefón, pretože tá odkazuje na koncept rozšírenej reality (augmented reality). Ako príklad môžeme uviesť experimentálny filmový horor Posledný hovor, kde divák počas sledovania filmu telefonuje s hlavnou postavou a radí jej, čo má robiť. Na konci filmu postava umiera a divák sa zo slúchadla svojho mobilu dozvie, že teraz je na rade on.

V Trhline tieto inšpirácie Karika opúšťa. Jeho štýl je viac autentický, uveriteľnejší, postavy sú vykreslené dynamickejšie a psychologické napätie vyššie. To všetko je však dôsledkom využitia iného žánrového postupu známeho z klasickej hororovej kinematografie a síce found footage, teda nájdeného záznamu o pôvode, ktorého máme len nejasnú predstavu. Asi najznámejším príkladom je snímka Záhada Blair Witch. Karika teda opäť – tak ako v prípade Strachu – veľmi šikovne kombinuje literárne a filmové postupy hororového žánru. Možno ide o nevyhnutnosť, keďže čitateľov je stále menej a divákov stále viac, a možno je to zámer, pretože dobre využitá kombinácia literárnych a filmových prvkov v texte je akousi polcestou k filmovému scenáru.

Strach z opakovania

Najzaujímavejšia na románe Trhlina je kombinácia dvoch druhov strachu, a to z opakovania miesta a súčasne z opakovania času. Vytvára sa tým efekt zvláštnej dvojitej slučky, ktorá sa tým, ako postavy blúdia lesom, stále uťahuje. Aj keď Karikove spisovateľské remeslo nestojí na žánrových postupoch, ale v rozprávaní, ktorého dynamika je výnimočná aj preto, že neodvádza pozornosť čitateľov zbytočnými opismi iracionálneho, tento postup mu vyšiel. „Nakoniec, po celý čas sme vlastne nevideli nič nadprirodzené, žiadne prízraky ani paranormálne úkazy. Jedine tie svetlá v lese boli zvláštne, ale určite nie nevysvetliteľné. Chaos vzniká až z celku, z toho, ako sa jednotlivé spomienky spájajú a aký obraz vytvárajú.“

Trhlina je zatiaľ najlepším hororovým románom Jozefa Kariku a zdá sa, že autor sa dostal na chuť tomuto žánru. Vynikajúci rozprávač a overené žánrové postupy však z nej ešte nerobia vysokú literatúru. Nakoniec takej je v tomto žánri ako šafranu a ide viac o šťastné náhody ako o zámer. Nemyslím si však, že by autorovi išlo práve o to. Dobrý žánrový text, ktorý funguje tak, ako má, úplne postačuje.

Jozef Karika: Trhlina
Ikar, Bratislava 2016

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Jozef Karika #Anasoft litera #kniha týždňa #trhlina