Maliar Gaštovt, prekliaty umelec osamotený uprostred davu ulice, začuje výkrik samovrahyne, ktorá skočila z mosta. Ten krik mu zjaví tajomstvo ulice. Posadnutý túžbou namaľovať krik, blúdi labyrintom halucinačného nočného mesta, aby rovnaký krik začul ešte raz. Cíti pritom, že ho niekto (alebo niečo?) prenasleduje…
Poľský spisovateľ Stanisław Przybyszewski (1868 –1927) bol na prelome 19. a 20. storočia známy nielen v Poľsku, ale najmä v Nemecku (písal po nemecky aj po poľsky), kde ho prezývali „Geniálny Poliak“. Bol aj zahraničným poradcom časopisu českých dekadentov Moderní revue a istý čas žil v Česku. Radikálny autor vzýval všemocný pohlavný pud a umenie vnímal ako výkrik „nahej duše“, ktorá sa spája so silami nevedomia. Meštiacke publikum v Berlíne, Mníchove a Krakove šokoval bohémskym spôsobom života – alkoholickými orgiami, nespútanou sexualitou a otvoreným satanizmom. Je autorom básní v próze a románov, venoval sa i dráme.
V poľskom origináli Krzyk (1917). Preklad a doslov: Tomáš Horváth.
Európa
