V románe sa autorka, ktorá sa preslávila svojimi denníkmi z čias boľševickej revolúcie, vracia do obdobia prvej päťročnice, do čias horúčkovitého budovania Sovietskeho zväzu, ktorému bolo podriadené všetko: politika, ekonomika, umenie, medziľudské vzťahy. Táňa s buržoáznym pôvodom uviazne v komplikovanom a zničujúcom vzťahu s vysokopostaveným čekistom. Mladučká Ňurka hľadá útočisko v extrémnej náboženskej sekte. A Tamara zisťuje, že jej výchova a umelecké sklony sú jej v sivej realite nového Ruska na príťaž.
Švajčiarska spisovateľka ruského pôvodu Aľa Rachmanovová (vlastným menom Galina Ďuriaginová, resp. Galina von Hoyer, 1898–1991) sa vydala za bývalého rakúskeho vojnového zajatca, načo boli obaja vyhostení zo ZSSR. V roku 1931 publikovala autobiografický román v nemeckom preklade (preložil ho jej manžel) pod názvom Studenten, Liebe, Tscheka und Tod (Študenti, láska, Čeka a smrť). Pokračovaním diela vznikla trilógia, ktorá priniesla Rachmanovovej medzinárodné uznanie. Žila v Rakúsku a neskôr vo Švajčiarsku. Po smrti manžela v roku 1970 sa literárne odmlčala.
V nemeckom preklade Die Fabrik des neuen Menschen (Salzburg, 1935). Preložila Zuzana Demjánová.
Premedia
