Preklady spájajú kultúry

V Ruskom centre vedy a kultúry v Bratislave bola nedávno hosťom spisovateľka Eva Maliti Fraňová. Príležitosť nebola hocaká – tejto všestrannej autorke (venuje sa aj dráme a prekladaniu umeleckej literatúry) – vyšli v Rusku knižne jej divadelné hry, medzi nimi Krcheň Nesmrteľný, Jaskynná panna, Vizionár a ďalšie.

05.11.2017 05:00
debata (1)
Spisovateľka Eva Maliti Fraňová nedávno... Foto: Robert Hüttner, Pravda
Eva Maliti Fraňová Spisovateľka Eva Maliti Fraňová nedávno navštívila Bratislavu.

Preložila ich známa prekladateľka slovenskej literatúry Nina Šuľginová. Žiaľ, radostné sa spojilo so smutným – priateľka mnohých slovenských spisovateľov, a najmä veľká znalkyňa a milovníčka našej literatúry pred dvoma týždňami v Moskve zomrela.

Po knižke Evy Maliti Fraňovej pripravila na nové vydanie Koniec hry Dušana Mitanu a vraj v tom názve videla určitú symboliku. Nina Šuľginová preložila do ruštiny naozaj kvantum slovenskej literatúry, najmä generáciu Feldeka, Jaroša, Šikulu, ale aj Balleka a mnohých ďalších autorov. Jej kontakt so Slovenskom sa nikdy neprerušil. Eva Maliti Fraňová na literárnom podujatí v tomto zmysle na prekladateľku zaspomínala a povedala, že „Nina s väčšou vášňou rozprávala o slovenskej literatúre než o ruskej, vynikajúco ju poznala a rozumela jej. Šuľginovej preklady išli do hĺbky, vedela zachovať autorskú osobitosť.“

Podobné poslanie plní ako prekladateľka aj Eva Maliti Fraňová. Zároveň s knihou divadelných hier vítali prítomní aj jej preklad z ruštiny do slovenčiny. Ide o zaujímavú knižku Večer u Claire, ktorú napísal Gajto Gazdanov. Tento pre nás menej známy, ale vo svete uznávaný predstaviteľ ruskej literatúry, pôvodom Oset, žil a tvoril v Paríži. Z Ruska emigroval po revolúcii – preto sme ani nemali možnosť sa s jeho tvorbou doteraz oboznámiť – bojoval totiž na strane bielych.

Gajto Gazdanov: Večer u Claire
Gajto Gazdanov Večer u Claire Gajto Gazdanov: Večer u Claire

Je zaujímavé, akým sviežim a moderným spôsobom Gazdanov písal. Je to veľmi živý prúd myšlienok, vnemov, emócií, spomienok. V texte nie je akákoľvek banalita, nie je tam ani jedno miestečko, ktoré by bolo nudné. Gazdanov napísal zaujímavé svedectvo aj o dejinách, aj o myšlienkovej intimite osobnosti. Príklad: „Celý život sa mi zdalo – dokonca aj keď som bol dieťa – že poznám nejaké tajomstvo, čo iní nepoznajú, a tento mylný pocit ma nikdy neopúšťal. Nemohol sa zakladať na vonkajších podnetoch, nebol som viac ani menej vzdelaný než celá moja polovzdelaná generácia. Bol to pocit, ktorý nezávisel od mojej vôle. Veľmi zriedkavo, v najvypätejších chvíľach svojho života, som pociťoval akýsi okamžitý, takmer fyzický prerod a vtedy som sa približoval svojmu slepému poznaniu, falošnému pocitu zázračna.“

Nie je zvláštny tento autor? Ako pekne vyjadril, že zázračno je skutočnosť aj chiméra… Okrem filozofovania sú však v texte aj priam realistické obrazy, napríklad zo starého revolučného Ruska, sondy do rodinného života, spomienky na priateľov, ktoré udivujú svojou sviežosťou. Je to vlastne aj knižka memoárov, najmä pre nás – oneskorených čitateľov.

O tvorbe Evy Maliti Fraňovej pútavo a zasvätene prehovorili Vladimír Štefko, znalec divadla, a Mária Kusá, literárna vedkyňa. Vyzdvihli význam oboch prezentovaných kníh a ocenili aj niektoré tvorivé vlastnosti Evy Maliti Fraňovej. V oficiálnom programe to síce nebolo, ale hovorilo sa tiež o tom, že spisovateľke – do tretice – práve vyšla aj pôvodná próza Kustódi//Aria­nina kniha.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #prekladová literatúra #Eva Maliti Fraňová #Nina Šuľginová