Foto: Andy Motloch
Tento žáner má stále silu a aj ohlas. Vyskúšal si to spisovateľ Juraj Šebesta, ktorý vydal rozsahom síce „malú“ knižku, ale obsažnú. Jeho Bájky (Phure vakeribena) sú aj poučné, ako sa na bájky patrí, a nezaváňajú starinou, hoci čerpajú z tradícií. Sú súčasné a vychádzajú zároveň aj v rómčine v preklade Mariána Baloga.
Opýtali sme sa Juraja Šebestu, aké sú doterajšie ohlasy na Bájky. „Zatiaľ mám len čitateľské, tie sú fajn. Knižka je vonku krátko, na kritiku si ešte chvíľu počkáme. Mal som už pár besied v Bratislave aj v iných mestách, kniha je bežne v predaji, ale verzia s prekladom do rómčiny sa šíri viac na východe. Priatelia prekladateľa Mariána Baloga tam chcú knižku využiť aj medzi rómskymi deťmi, z toho by som sa veľmi tešil.“ Ktorá bájka má najväčší úspech? A ktorú obľubuje sám autor? „Úprimne, netuším, ale tipoval by som tie s humorom, napríklad Hviezdnu korytnačku, voľné pokračovanie Ezopových pretekov medzi zajacom a korytnačkou. Ja mám rád Krátku bájku, o stretnutí starého roka s novým na silvestrovskej zábave, alebo o potôčiku, ktorý chcel tiecť do kopca.“
Zaujímalo nás, ako na Juraja Šebestu písanie bájok zapôsobilo: Rozmýšľa teraz „v bájkach“? Rodia sa mu v hlave automaticky nové? „Áno, prebudilo to vo mne myslenie v krátkych textoch, nielen v bájkach. V knižke sú aj zvieracie rozprávky či príbehy. Občas sa vynoria ďalšie nápady, rád by som napísal ešte nejaké knižky krátkych textov, pre deti aj dospelých, ale formálne aj výtvarne viac netradičné.“ A čo sa autor sám pri tvorbe bájok naučil? „Treba byť otvorený novým veciam. Sám od seba by som sa napríklad do tohto „kolektívneho“, päťtisíc rokov starého žánru nepustil. Vyzvala ma vydavateľka a chcela odo mňa naozaj aj poučenia. Na to príliš nie som, a tak som si pomohol prísloviami. Najmä slovenskými, ale je tam aj pár rómskych. Študoval som si všeličo o prírode, zvieratách, rómskej kultúre a zvykoch a znovu ma ohromilo, aký je svet pestrý a zábavný. Kiež by také boli aj naše knižky!“
