Odvážny názov, bez zbytočnej polemiky, čím vlastne Mosley bol, núti čitateľa otvoriť knihu so zvedavosťou po vysvetlení. Historik Jakub Drábik nás oboznamuje s turbulentným príbehom narcistického vodcu na pozadí európskych dejín 20. storočia s ich špecificky britskými nuansami. Biografické dielo o živote a politike sira Oswalda Mosleyho je demonštráciou historickej analýzy s naliehavou aktuálnosťou, ktorá ašpiruje na zodpovedanie aj tejto otázky.
Oswald Mosley nie je úplne neznáma postava. Zaniká však v tieni fašistických vodcov, akými boli Hitler, Mussolini, Franco a iní, ktorí reálne aplikovali svoje politické predstavy a istý čas stáli na čele štátov. Mosley však nebol výnimočný len tým, že vo svojej krajine nevládol. Jeho život je jasným dôkazom toho, aká tenká a nejednoznačná môže byť hranica medzi pragmatickou politikou a nebezpečným oportunizmom.
Dve roviny
Drábikovo originálne spracovanie spočíva najmä vo dvoch rovinách. Prvá zachytáva fenomén „prezliekania kabátov“. Politicky Mosley prešiel azda všetkými ideologickými odtienkami. Najprv pôsobil ako konzervatívec, neskôr ako labourista, aby nakoniec zavŕšil svoju kariéru ako fašista, ktorý na sklonku života presadzoval deformovanú a striktne britsky imperialistickú formu európskej integrácie. Jeho politická kariéra predstavuje zlatú baňu pre konšpirátorov zaoberajúcich sa „záchranou európskej kultúry“.
V druhej rovine Jakub Drábik analyzuje podmienky britského parlamentarizmu a politickej kultúry, ktoré mohli byť preventívnymi faktormi chrániacimi spoločnosť pred reálnym úspechom Mosleyho fašistického hnutia. Robí tak najmä prostredníctvom vysvetľovania hraničnej pozície, v ktorej sa Mosley nachádzal predtým, než založil svoj najznámejší projekt British Union of Fascists (BUF). Vystriedal dve prakticky protichodné politické zoskupenia, pričom britský parlamentný model mu dovoľoval vymedzovať sa voči väčšine straníckych kolegov. V konečnom dôsledku sa však individuálne nepresadil, a tak nastúpil cestu budovania sólo kariéry, ktorá prerástla do egocentrického a narcistického sebaklamu o vlastnej výnimočnosti.
Vzhľadom na to, že kniha Fašista je biografiou, nielen opísaním Mosleyho politickej kariéry, bolo nutné vysporiadať sa aj s aspektmi jeho „bežného“ života. Jakub Drábik sa s touto otázkou do značnej miery vyrovnal už samotnou štruktúrou práce. Jednotlivé kapitoly v podstate odkazujú na obsahové prívlastky, ktorými bolo v danej dobe najlepšie možné charakterizovať Mosleyho determinujúce ideové prostredie. Fracek, Letec, Konzervatívec, Labourista, Rebel, Odpadlík, Fašista, Násilník, Antisemita, Mierotvorca, Väzeň, Európan. To všetko, s istou dávkou metodologickej odchýlky, Mosley nepochybne bol. Ostáva možno dodať, patologický sukničkár.
Samotný výber pomenovania kapitol nielenže pomáha utvárať celkový obraz o vývoji skúmanej osobnosti, ale predovšetkým zachytáva kontext, v ktorom sa na jednej strane formoval Mosleyho charakter a názory, na druhej strane predstavujú tieto rámce hraničné plochy, kde sa naplno prejavovala jeho deštruktívna stránka osobnosti. Mosleymu akoby nestačili zaužívané politické konvencie. Ešte prínosnejšie sa javí Drábikova štrukturalizácia z hľadiska globálnejších fenoménov. Na týchto miestach presahuje hranice tradične chápanej biografie politickej osobnosti. Mosley totiž neslúžil len ako objekt, ale aj ako prostriedok na analýzu širších trendov.
Existuje kauzálna súvislosť medzi konzervativizmom a fašizmom? Ak áno, tak kedy sa prejaví? A, naopak, ak nie, tak čo ju dokázalo v prípade britského ambiciózneho politika obmedziť? Zdá sa, že Mosley sa priamej konfrontácii s touto otázkou dlho vyhýbal, až mu jeho nenaplnená dráha vydláždila cestu k fašistickému hnutiu. Na druhej strane, špecificky nacionalistické britské labouristické hnutie takisto poskytovalo neskoršiemu lídrovi fašistov útočisko. Opäť sme prizvaní analyzovať fenomén tzv. ľavicového antisemitizmu. Jedno však ostáva isté. Sir Oswald Mosley, veľmi blízky známy Franklina D. Roosevelta, Nevilla Chamberlaina, Winstona Churchilla či Ramseyho MacDonalda na jednej strane, a Adolfa Hitlera, a najmä Benita Mussoliniho na druhej strane, bol príliš samoľúby na to, aby v tej-ktorej strane hral druhé husle.
Britské špecifiká
Vskutku zaujímavým, hoci nie nevyhnutne netypickým, je Drábikovo interdisciplinárne skúmanie Mosleyho motivácií či psychológie osobnosti. Na mnohých miestach si vypomáha odbornými štúdiami z oblasti psychológie či medicíny. V texte pôsobia tieto vsuvky vyslovene dynamickým, oživujúcim dojmom. Nosná časť diela je však venovaná detailne rozpracovanému pôsobeniu v rámci hnutia BUF. Jakub Drábik neobišiel žiaden aspekt tohto fenoménu. Od financovania kampane Benitom Mussolinim či pokusu o získanie finančnej podpory priamo od Hitlera cez organizovanie masových podujatí a úlohu mediálneho magnáta lorda Rothermera, až po dôsledné vykreslenie britskej antifašistickej tradície bez zbytočného pátosu. Okrem iného ašpiruje na priblíženie zložitej medzinárodnej situácie medzivojnovej Európy a jej dosahu na pôsobenie BUF.
Hnutie fašistov disponovalo aj svojou vnútornou dynamikou. Na jednej strane čerpalo inšpiráciu v iných mocensky úspešnejších hnutiach, najmä talianskych fašistov. Mnohé idey a formy však boli do značnej miery buď autenticky britské, alebo zodpovedali Mosleyho diktátu. Hnutie sa pohybovalo na hrane zákona a bolo predmetom sledovania tajnej služby či vyšetrovania polície. Na tomto mieste sú najviac viditeľné nuansy britského politického priestoru. Napríklad antisemitizmus, ktorý bol v konečnom dôsledku Mosleymu vlastný, hoci sa prejavoval väčšinou nepriamo, sa nikdy nemohol vo Veľkej Británii naplno prejaviť. Britská verejnosť nikdy väčšinovo na túto tému nereflektovala. Značný rozdiel v prospech Británie sledujeme aj v prípade zásahov štátov do práv a slobôd. Ak aj došlo k istým obmedzeniam, napríklad zákonom na ochranu verejného poriadku, ktorý vstúpil do platnosti v roku 1937, ústavný poriadok ako taký nikdy nebol rozpustený. Drábik veľmi dôsledne analyzuje spôsoby uchopenia aktivít BUF vládou, pričom zdôrazňuje úlohu medzinárodného kontextu, ktorý ovplyvňoval intenzitu a spôsob, akým sa vláda a liberálny poriadok bránili deštrukčným aktivitám nakoniec odsúdeného Mosleyho.
V závere práce sa oboznamujeme s tragikomickou situáciou bývalého prominentného väzňa. Drábik sleduje slabnutie a postupné rozptýlenie fašistického hnutia a Mosleyho transformáciu na domnelého integračného mierotvorcu presadzujúceho záchranu dedičstva už pominutého britského impéria. Ak sme v medzivojnovom období mohli balansovať medzi jeho populizmom a agresívnym fašizmom, v povojnovom období dominuje Mosleyho životu radikálny nedostatok sebakritiky a verného zhodnotenia vlastných schopností. Tento rétoricky mimoriadne nadaný politik, ktorému mnohí predpovedali premiérske kreslo už v počiatkoch jeho pôsobenia, nakoniec skončil ako vyvrheľ. Drábikovo dynamické a vskutku fundované spracovanie jeho života naprieč formatívnym obdobím britských a európskych dejín výrazne presahuje biografický žáner. Je príkladom toho, ako život politika pomáha ozrejmiť zložitosť dejín 20. storočia a demokratické mechanizmy, ktoré mu v konečnom dôsledku zabránili naplno sa prejaviť.
