„Krstilo“ sa netradične – čiernym pieskom – a, paradoxne, zároveň sa pochovávalo. „Pohreb zla“ mal symbolicky zažehnať všetko drastické, o čom sa v románe píše. Odohráva sa totiž v divokých deväťdesiatych rokoch minulého storočia, keď sa účty často vybavovali vraždami, ľudia mizli bez stopy, ale aj závratne bohatli. Mafiánske spôsoby ovládli aj Slovensko a mafiáni sa prejavovali vo všetkých jeho kútoch. Autor knihy Jozef Karika žil v Ružomberku a v tých rokoch práve dospieval. Vnímal, čo sa deje, o organizovanom zločine sa dozvedal z televízie, z tlače, ale aj z rozprávania. Skoro v každej rodine sa niečo udialo, dramatické udalosti sa valili a ľudia ich rozoberali, debatovali o nich. Jozef Karika to sledoval, počúval, všetko sa mu vrývalo do pamäti. Dojmy a poznatky spracoval neskôr v knižkách. Na premiére tej najnovšej povedal, že dvoma svetlými zjavmi v marazme deväťdesiatych rokov boli pre neho dvaja ľudia, ktorých hlas k nemu doliehal a pomáhal mu orientovať sa. Bol to publicista Marián Leško a herec Milan Kňažko, ktorí sa v situácii angažovali pozitívnym spôsobom. A práve títo dvaja muži sa na krste knihy zúčastnili a zaželali jej úspech. Milan Kňažko aj prečítal úryvok z románu a Marián Leško sa zdôveril, že Karikovu knižku prečítal za dva dni a že sa mu páčila. Pridal aj vtip o organizovanom zločine.
Jozef Karika je historik, zaoberá sa filozofiou, ale literatúra je jeho hlavnou parketou. Získal už viacero literárnych cien a má mnoho fanúšikov. Karikove knižky patria na Slovensku k najpredávanejším. V literárnej súťaži Anasoft litera získal napríklad Cenu čitateľov. Román Čierny rok je voľným pokračovaním Karikovho románu Čierna hra a je jedinečnou výpoveďou o dramatickej dobe divokej privatizácie. Príbeh vyšiel na 664 stranách a svojím rozsahom sa zaraďuje medzi najrozsiahlejšie slovenské romány.
Jozef Karika hovoril na podujatí o tom, ako knižky vznikali. Mal archív, mal spomienky, mal predstavu, ako to napíše. Povedal, že zo slovenských spisovateľov uznáva najmä Mila Urbana a Vladimíra Mináča. Obaja títo autori žili tiež v pohnutých časoch, čo poznačilo ich životy. Zanechali však vynikajúce dielo, ktoré reflektuje dobu svojho vzniku, je teda historickým obrazom Slovenska. Jozef Karika chce tiež zanechať literárnu stopu v dejinách. Zaujímavá diskusia sa rozprúdila napríklad o jazyku, ktorý v knižke používa. Je drsný a často až vulgárny, no práve to je jeden z dobových znakov. Každá knižka nesie už v spôsobe vyjadrovania sa, v reči postáv, správu o živote v danom období. Reč je vlastne konzerva. Karikove romány majú aj vďaka autenticite úspech nielen doma – vychádzajú aj v Česku, Poľsku a ďalších krajinách. V budúcom čísle magazínu prinesieme rozhovor s týmto úspešným mladým autorom.
