Budúcnosť sa v nich už nevníma ako krajina nádejí na lepší život, ale, aj vďaka „tekutosti“ prítomnej doby, ako plná hrozieb a nebezpečenstiev.
O týchto tendenciách napovedajú názvy jednotlivých kapitol – „Späť k Hobbesovi“, „Späť ku kmeňom“, „Späť k nerovnosti“ a „Späť do lona“. Všetky spomenuté tendencie vedú k víziám, ktoré Bauman (na pozadí Moreovej Utópie) nazýva retrotópiami. Podľa retrotopických vízií nemáme hľadať a očakávať svetlú budúcnosť, ale vrátiť sa k starým zlatým časom viac či menej vzdialenej a rôzne skreslenej, ba až neexistujúcej minulosti. Baumanovu Retrotópiu možno zaradiť k dielam, ktoré analyzujú príčiny kríz súčasnej spoločnosti a podrobne rozoberajú značnú časť spektra reakcií na tieto krízy. Jeho kniha však tiež otvorene varuje pred následkami ich ignorovania a ponúka neľahkú cestu k ich prekonaniu.
Sociológ a filozof Zygmunt Bauman (1925–2017) v sedemdesiatych rokoch z politických dôvodov opustil Poľsko a pôsobil v Izraeli a Veľkej Británii. Slovenským čitateľom sú známe napríklad jeho analýzy holokaustu (Modernosť a holokaust, 2002), fenoménu komunity (Komunita, 2006) alebo súčasnej krízy štátu (Stát v krizi, 2015). V jeho prácach sa stretávajú rozmanité vplyvy filozofického a sociálno-kritického myslenia 20. storočia (Frankfurtská škola, Hannah Arendt, Georg Simmel, Antonio Gramsci). K jeho hlavným témam patria racionalita a modernita, povaha spoločenského poriadku či moderný antisemitizmus. V anglickom origináli Retrotopia (Cambridge: Polity 2017). Preložil Dezider Kamhal.
Artforum
