Astrid Lindgrenová stvorila najsilnejšie dievča na svete

Ignorovala školskú dochádzku, nerešpektovala pravidlá a vytúženú slobodu si nesmierne užívala. Napriek rebelantstvu sa však k priateľom vždy správala láskavo a zaťahovala ich do tých najbláznivejších dobrodružstiev. Pre nejednu generáciu detí bola idolom, no rodičom z jej správania stávali vlasy dupkom. Pipi Dlhá Pančucha sa stala jednou z najobľúbenejších postáv detskej literatúry. Napriek tomu, že nemala rodičov, za svoj vznik predsa len vďačí konkrétnej osobe. Jej „literárna mama“ – švédska spisovateľka Astrid Lindgrenová – sa narodila presne pred 110 rokmi.

14.11.2017 09:00
Astrid Lindgrenová Foto:
Astrid Lindgrenová
debata

„Na kraji malého mestečka je stará, zanedbaná záhrada. Uprostred záhrady stojí starý dom a v tom dome býva Pipi Dlhá Pančucha. Má deväť rokov a býva tam celkom sama. Nemá ani mamičku, ani ocka a vlastne sa jej to páči, pretože ju nikto neposiela do postele práve vtedy, keď sa najlepšie hrá, a nikto ju nenúti jesť rybí tuk, keď má chuť na sladkosti,“ takto Astrid Lindgrenová predstavuje svoju deväťročnú hrdinku Pipi. Príbehy o dievčati s ryšavými vlasmi spletenými do dvoch odstávajúcich vrkočov, tvárou posiatou pehami a nadľudskou silou spisovateľke priniesli medzinárodnú slávu. Knihy o Pipi boli preložené do vyše 70 jazykov a patria medzi najvplyvnejšie detské príbehy 20. storočia. Odpor ku konvenciám však nemala len Pipi, ale aj samotná spisovateľka, ktorá v malej hrdinke často odrážala svoj turbulentný život.

Švédska herečka Inger Nilssonová ako Pipi Dlhá... Foto: Nederlandse Omroepstichting (NOS)
Inger Nilssonová Pipi Dlhá Pančucha Švédska herečka Inger Nilssonová ako Pipi Dlhá Pančucha.

Astrid Lindgrenová vyrastala v obci Vimmerby vo Švédsku. Mnoho jej kníh inšpirovalo detstvo strávené otcovej farme. Prvé skúsenosti zbierala v lokálnych novinách, no keď neskôr otehotnela so ženatým kolegom, pod tlakom okolia domov opustila. Jej novým útočiskom sa stal Štokholm, no syna Larsa musela pre nedostatok financií umiestniť do pestúnskej rodiny. Keď si v roku 1931 vzala Stura Lindgrena, rodina sa opäť spojila a o niečo neskôr sa dokonca rozrástla o dcéru Karin. Práve jej vďačí Pipi za svoj bohatý literárny život. Príbehmi o ryšavej hrdinke zvykla spisovateľka tešiť svoju dcéru, keď ležala chorá na lôžku.

Prvé vydavateľstvo knižku odmietlo, nakoniec ju v roku 1945 vydali v Rabén and Sjögren. Tam sa následne stretli s búrlivou kritikou nespokojných rodičov, ktorí sa báli, že si voľnomyšlienkarské návyky osvoja aj ich ratolesti. Astrid Lindgrenová si však postupne podmaňovala celý svet. K popularite príbehu prispela aj televízna adaptácia v hlavnej úlohe so švédskou herečkou Inger Nilssonovou. Pipi spôsobila revolúciu a autorke otvorila dvere aj k ďalším knižkám ako Deti z Bullerbynu (1947), Mio, môj Mio (1954) či Emil z Lönnebergy (1963), ktorá sa takisto dočkala populárnej televíznej adaptácie.

Astrid Lindgrenová písala okrem detských kníh aj romány, poviedky, divadelné hry či filmové scenáre. Celkovo je autorkou vyše stovky literárnych diel. V roku 1958 získala Cenu Hansa Christiana Andersena, ktorá je považovaná za najvyššie možné ocenenie autorov detských kníh. Zomrela v roku 2002 vo veku 94 rokov. Napriek obrovskej popularite nikdy nežila v prepychu, okrem tvorby aktívne podporovala ochranu práv detí či zvierat.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #výročie #Astrid Lindgrenová #Pipi dlhá pančucha #Emil z Lönnebergy