Pátranie po zločincovi spracovala Karen Dionne a napísala ho naozaj ako román. Pátra totiž aj po príčinách osudu hlavných postáv. Tie sú živé, dej je presvedčivý, hoci ide o výnimočnú situáciu: muž z močiarov uniesol dievča a to mu v divočine porodilo dieťa. Pripomína to príbeh Natasche Kampuschovej z Rakúska, ktorý je v našich končinách všeobecne známy a ktorý sa skončil jej útekom z domáceho väzenia. V knižke Karen Dionne je to trocha inak. Únosca svoju obeť nezavrie v pivnici, ako to urobil Európan, ale má k dispozícii nekonečné ľudoprázdne vodnaté končiny v americkom Michigane.
Príbeh naháňačky a spomienok je napínavý, ale ešte zaujímavejšie opisuje autorka pre nás exotickú krajinu. Pozná ju dobre, lebo aj ona túžila po živote v samote, a tak si po svadbe kúpili v tých končinách chatu. Zálesácky život teda v močiaroch a mokrinách dobre spoznala. Z textu cítiť, že drsnosť toho kraja zažila na vlastnej koži. A rovnako presvedčivo opisuje život dievčatka, ktoré sa zvláštnemu páru narodilo. Otec ju aj s jej matkou skrýva, žijú mimo civilizácie, chata sa nedá v zime vykúriť, oni sa nemajú kde umývať, ale dievčatko sa naučí loviť zver, rúbať drevo, a vôbec – správať sa v prírode. Okrem šokujúcich, ale skôr zábavných detailov zo života rodiny žijúcej v izolácii, ponúka autorka aj napätie, ktoré prináša ďalší vývoj udalostí. Sú to samé úteky, tajomstvá a odhalenia. A k tomu stále čerstvý vzduch vodnatého kraja.
Foto: Slovart
V knižke sa spájajú kvality trileru, dobrodružného románu a románu psychologického. Samotná protagonistka, ktorá má za sebou peklo života so zvláštnymi rodičmi, je na začiatku predstavená ako milujúca manželka (vždy túžila po usporiadanom živote), dobrá mama dvoch dcér, ktorá vyrába domáce džemy z lesných plodov a predáva ich. Už z toho vidno, že príroda je jej blízka. Ale ani manžel nevie ako veľmi – že výchovu dostala od prírodného muža, ale asociála. Manžel sa celú pravdu dozvedá až vo chvíli, keď tento nehodný otec ujde z väzenia a mašinéria naháňačiek sa spúšťa. Všetky tajomstvá sa vyvalia z úkrytov. Dcéra bojuje s otcom jeho vlastnými zbraňami – použije to, čo ju sám naučil. Pátranie v močiaroch, tajné stopy, náznaky, to všetko je hre. Ako dopadne manželstvo, z ktorého sa Helena tak tešila? Vydrží náhle prekážky?
Atmosféru knihy ešte umocňujú úryvky z Andersenovej rozprávky, ktorými sa začínajú niektoré kapitoly. Je to menej známa rozprávka o tom, ako sa dieťa menilo pravidelne na žabu, ako ho matka milovala v takej aj onakej podobe, ako bolo pekné zlé a škaredé dobré. Aj táto rozprávka naznačuje, že s láskou je to zložité. Človek dokáže milovať aj nevhodne. Aj o tom je knižka Dcéra močiarneho kráľa.
