Môžeme ich vnímať ako cestu a mapovanie široko rozvetveného a prepleteného labyrintu, ktorý v sebe ukrýva, v ktorom narážame na to, čo sme nejasne o sebe tušili, ale nechceli vedieť, čo otvára bránu nášho strachu, čo nás však do seba zároveň neodvratne vťahuje – cítime, že je to naša temná pravdivosť, ktorá nás zasahuje svojím hypnotizujúcim pohľadom.
A práve to básnika najviac zaujíma, ponára sa do neuvedomovaného, skrytého, v strachu potláčaného, aby zistil, čím sa v behu rýchlych dní nepozorovane stávame. Jeho poézia odkrýva rôzne skryté kontúry ľudskej psyché, ktorá sa neustále prelína a tvaruje v kontakte s meniacim sa vonkajším svetom a zachytáva tak i rysy našej súčasnosti, čo nami prenikajú a bytostne nás spoluvytvárajú.
Peter Brezňan (1978) vyštudoval estetiku, absolvoval výskumný pobyt na Inštitúte filozofie Viedenskej univerzity. Zameriava sa najmä na problematiku literatúry a nemeckú estetiku 19. a 20. storočia. Zároveň sa venuje písaniu poézie.
Vlna
