Práve ona dotvára a umocňuje zážitky z umenia. Ani návšteva galérie nie je u nás bežne na programe. Máloktorá rodina sa vyberie v nedeľu popoludní do galérie alebo na výstavu. A to v niektorých krajinách chodia na výstav aj mamičky na materskej a trávia tam čas s ostatnými mamičkami. V galérii je krásne, je tam pokoj, dá sa tam debatovať alebo čítať z obrazov a sôch myšlienky. A to je práve „kameň úrazu“. Nie každý je v tomto smere gramotný. A potom – ak niečomu návštevník nerozumie, hnevá sa a hovorí, že „výstava je o ničom“ a že maliar je blázon. Nepripravených ľudí provokuje najmä abstraktné umenie a rôzne formy moderného umenia. Ale objavovať na prvý pohľad nečitateľné sa dá aj v klasickom realistickom obraze: zdá sa, že všetko je jasne namaľované, že už niet čo dodať a keď začne o diele rozprávať odborník, divák sa nestačí čudovať, čo všetko si nevšimol!
Na pomoc neskúseným ctiteľom výtvarného umenia prichádza sympatická knižka Kataríny Kosánovej a Andrey Gregušovej Ako maliari vidia svet. Má podtitul: Zoznám sa s obrazmi slávnych slovenských maliarov, a keďže to nie je iba kniha, ale aj galéria, tak má ešte jeden názov: Galéria pre malých aj veľkých. Názvov veľa, ale vystihujú viac cieľov publikácie. Knižku ilustrovala Nataša Štefunková. Okrem jej ilustrácií, ktoré obsah spájajú, sú však v knižke aj konkrétne diela slovenských výtvarníkov. A výber je urobený veľmi dobre! Autorky zaradili do knižky všeobecne známe obrazy klasikov, ale aj novšie diela modernistov. Je tam napríklad Galandova Matka s dieťaťom, Fullove Deti pri mori, Cyprián Majerník a jeho Plačúci klaun, z mladších nájde čitateľ v knižke Ondreja Zimku, Dorotu Sadovskú, Rudolfa Sikoru, Daniela Fischera, Miroslava Cipára, Milana Laluhu, Martina Knuta a ďalších. Niektorí majú v knižke aj viac obrazov.
Vo výbere je zaujímavý výtvarník Alojz Klimo, ktorý maľoval abstraktné obrazy, ktoré sú pre deti (a asi aj mnohých dospelých) asi naozaj nečitateľné. Autorky vyriešili dielo avantgardistu básničkou o abstraktnom obraze. „Abstraktný obraz je raz taký, ukrýva v sebe haky baky. Máva však aj čiary priame, ktorým rôzny význam dáme. Abstraktný obraz je raz taký, ukrýva v sebe škvrny, fľaky. Máva však aj farby čisté. Vždy je iný, to je isté!“ Okrem veršíkov autorky vysvetľujú, ako Klimo pri tvorbe obrazu postupoval, ako vnímal svet. Ku každému takémuto oboznamujúcemu bloku patrí aj výzva, aby niečo podobné skúsil aj čitateľ. Ku Klimovi ponúkajú náčrt jeho typického „okna“, aby ho dotvorili. Kniha teda deti do obrazov doslova vťahuje (je tam napríklad aj výzva Nájdi päť rozdielov na dvoch podobných Fullových obrazoch), dá sa do nej aj kresliť či písať, vytvárať si tak vlastné svojrázne umelecké dielo a najmä – zisťovať, že obrazy či sochy neexistujú len samy osebe, ale majú svojho autora, ktorý tvorbou skúmal svet a na všeličo prišiel. Umeleckú tvorbu lepšie pochopíme, ak poznáme autora, jeho život a dobu.
Autorky otvárajú deťom oči a ukazujú, čo všetko sa dá pri komunikácii s umením zistiť. Knižka je plná podnetov, ale aj slov, s ktorými sa čitatelia asi stretnú po prvý raz, no tiež patria k umeniu. V závere knihy nájdu čitatelia aj slovník, ktorý tieto výrazy vysvetľuje. Napríklad: Štylizovaný tvar – tvar jednoduchší ako v skutočnosti, Inšpirácia – vnuknutie, tvorivé nadšenie, tvorivá nálada, Línia – nakreslená, alebo myslená čiara… Ide o jednoduché veci, ale to sa práve ťažko pomenúva a vysvetľuje deťom. Autorky tejto „príručky vnímania“ uhádli, ako na to.
