Autorka Jolana Lacková strávila dva roky v rozhovoroch s človekom, ktorého ako študenta odvliekli do gulagu len preto, že bol v nesprávnej chvíli na nesprávnom mieste a vojakom osloboditeľom chýbali väzni do počtu. Celých dvadsať rokov trvalo, kým sa konečne vrátil domov.
Kniha je rozprávaním o zvrátenej tvári socializmu, o zverstvách na nevinných, o znásilňovaní a streľbe do ľudí zo zábavy. Približuje „živagovskú“ púť Ladislava Erbana, ktorému sa život v roku 1945, na prahu dospelosti, zmenil na príšerné muky.
Ani dvadsať rokov márnej túžby po domove ho však nezlomilo, prežil sovietske peklo zvané gulag i následné vyhostenie, našiel dokonca lásku i silu vyštudovať v cudzine za lekára. A vieru nestratil ani vo chvíli, keď za falošné obvinenie opäť skončil za mrežami.
„S pánom Erbanom ma zoznámil miestny pán farár a ja som spočiatku neverila, že to, čo mi rozpráva, môže byť naozaj pravda. Napriek všetkému utrpeniu nestratil ľudskosť, čo som na ňom veľmi obdivovala. Strávili sme spolu v rozhovoroch dva roky a preštudovala som množstvo dostupnej literatúry o gulagoch,“ prezradila J. Lacková.
