Kniha, čo pripomína vzácny šperk

"Na skle je fascinujúce to, že hmotne existuje, ale opticky nemusí, lebo ho prehliadnete ako vzduch," vravieval Askold Žáčko.

05.12.2017 12:00
debata

Na skle je fascinujúce to, že hmotne existuje, ale opticky nemusí, lebo ho prehliadnete ako vzduch," vravieval Askold Žáčko. Výtvarník, ktorý podľahol alchýmii krehkého a zároveň pevnému materiálu. A dokázal s ním úžasne čarovať. S jeho priezračnosťou i žiarivými akordmi farieb, s čistotou jednoduchých geometrických tvarov i „barokovými“ krivkami.

Askold Žáčko: Kráľ I., 1990 Foto: archív
Askold Žáčko Askold Žáčko: Kráľ I., 1990

Zo skla tvoril permanentne hľadajúci autor sochy provokujúce myslenie a zároveň lahodiace oku. Jeho dizajnové „kúsky“ hýrili nápaditosťou i hravosťou. Ako originálny šperkár dokázal zo skla a kovu vyčariť malé zázraky. Ale tiež magické objekty pre reprezentatívne interiéry.

„Bol typom neobyčajne univerzálneho tvorcu s veľkou šírkou záujmov: bol sochárom, dizajnérom i architektom v jednej osobe,“ píše Katarína Bajcurová v monografii venovanej umelcovi, ktorému osud nadelil sotva päťdesiatjeden rokov. Je to už dvadsať rokov, čo nečakane zavŕšil pozemskú púť. „Bol vizionár a praktik, dokázal vidieť ,za roh' vývoja disciplíny, predpovedať nové technologické možnosti uplatnenia skla v budúcnosti, zároveň bol brilantným ,remeselníkom', ktorý vlastnoručne ovládal jeho finesy,“ pokračuje historička a teoretička umenia. V jeho talente a dielach sa podľa nej stretli tri cnosti – exaktnosť vedca, praktickosť remeselníka a múzickosť tvorcu, čo dodnes nie je bežné spojenie.

„Prečo sklo? Sklo totiž svojimi optickými vlastnosťami – svojou priezračnosťou, priestupnosťou, krehkosťou, chladom i teplom – v prijímaní a vylučovaní všetkého – v premenách a zachovávaní skutočnosti okolo seba – uchvacuje ľudské oko a cez oko myseľ a cit. Azda žiadny iný materiál nedokáže prijať, stvárniť a ponechať v sebe taký čistý estetický zážitok. Metaforicky – transparencia duše,“ zachytil Askold Žáčko v úvahe, ktorej citát svieti na jednej z prvých strán reprezentatívnej publikácie.

Svet poznal jeho tvorbu lepšie ako domáce publikum, hoci v krátkej histórii umeleckého sklárskeho výtvarníctva na Slovensku písal jej významné kapitoly. „Keď sme v rokoch 1987 – 1989 pripravovali výstavu československých majstrovských diel zo zbierok našich múzeí pre Musée des Arts Décoratifs v Paríži, bol ako jediný slovenský sklár do tejto významnej prehliadky zaradený Askold Žáčko,“ uvádza vo svojom texte Sylvia Petrová a pokračuje: „V tej dobe bol vedúcou sklárskou osobnosťou, ktorá si získala rešpekt doma aj v zahraničí. Oceňovali ho poprední kurátori v Európe a Severnej Amerike a nakoniec i v Japonsku, keď v 90. rokoch zvíťazil vo svetovej súťaži plastiky v Kanazawe.“

Nečakane a predčasne uzavreté dielo umeleckého sklára nasvecuje reprezentatívna publikácia optikou času, ktorý práve žijeme. Ako populárne videoklipy invenčne a dynamicky prepája viacero uhlov pohľadu, nechýba nadhľad ani odstup, cituje umelcove myšlienky i vyznania a rozpráva nielen slovom, ale najmä obrazmi. Stáva sa teda zároveň jedinečnou galériou sklárskeho výtvarníka, ktorého domáca scéna počas jeho života nedokázala náležite oceniť.

„Príbeh Askolda Žáčka pripomína scenár dobrého filmu: až koniec všetko logicky vysvetlí, kaleidoskop vzájomne nesúvisiacich motívov sa zrazu poskladá v zrozumiteľný celok. Žáčkova umelecká cesta sa totiž vôbec nevyhýbala krajnostiam, naopak, vyhľadávala ich: keď geometria, tak na hranici jej možností, keď farba, tak čo najžiarivejšia, keď lyrika, tak až na pomedzí sentimentu,“ pripomína kunsthistorik a teoretik Ján Abelovský.

Monografia Askold Žáčko je ako vybrúsený šperk, ktorý môže byť ozdobou knižnice nielen milovníkov výtvarného umenia. Pri jej listovaní je neustále čo objavovať i obdivovať. Rozširuje obzory poznania a fascinuje dielami originálneho umelca, ktorý upísal svoj život sklu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Askold Žáčko