Bol asistentom Vadima Medvedeva, jedného z poradcov Michaila Gorbačova, členom intelektuálneho tímu prezidenta Borisa Jeľcina a teraz je poslancom a predsedom jedného z výborov Štátnej dumy (parlamentu) RF. Preto je v jeho dielach zvyčajne prítomné ponímanie tendencií spoločenského života a mechanizmov ich realizácie.
Nová kniha Viačeslava Nikonova sa žánrom a formou prezentácie materiálu trochu odlišuje od iných jeho publikácií. Je napísaná v podobe príručky líderských kvalít a trochu pripomína vydania typu Ako sa stať zdravým, bohatým a múdrym. Autorove rady môžu byť naozaj užitočné pre začínajúcich politikov a administratívnych pracovníkov, no ťažko ich možno nazvať originálnymi.
Svoje odporúčania Nikonov podporuje početnými citáciami z dedičstva ruských štátnych a spoločenských dejateľov, známych spisovateľov a básnikov, ľudovými prísloviami a porekadlami. Citovanie tvorí podstatnú časť objemu knihy, miestami je ho tak veľa, že sa za ním stráca logika výkladu. Je zaujímavé, že medzi výpoveďami slávnych osobností a významných literátov sa pravidelne vyskytujú výňatky z prejavov vedúcich súčasnej ruskej administratívy, čo ich diskrétne stavia do jedného radu s veľkými umami minulosti.
Dôležitú časť knihy reprezentuje obšírny prehľad ruskej histórie od najstarších čias po súčasnosť. Ako dôkaz nespochybniteľnosti ruského vodcovstva sa v knihe vymenúva takmer súvislá reťaz víťazstiev a výdobytkov. Osobitne sa vyčleňuje obdobie po roku 2000, ktorému je venovaná kapitola s názvom Obroda. Jeho opis predstavuje čistú apológiu, bez pokusu kritickej analýzy.
Nikonov upozorňuje, že v jeho knihe sa čitateľ stretne len s ruskými menami. Týmto sa usiluje dokázať, že aj v Rusku boli a ešte sú vynikajúci vodcovia, a taktiež prekonať akýsi komplex národnej menejcennosti. Nie je však jasné, kto vlastne popiera prítomnosť silných vodcov v ruskej minulosti a prítomnosti. Dokonca kritici tých či oných národných dejateľov zvyčajne nepochybujú o ich líderských kvalitách, bez ktorých by neboli mohli dosiahnuť slávu a zanechať stopu v dejinách.
Čo sa týka komplexu menejcennosti, naozaj bol badateľný v niektorých historických obdobiach. Jeho najmarkantnejším nositeľom bol cár Peter I, ktorý dostal od Nikonova pozitívne hodnotenie. Peter našiel v Holandsku svoj ideál spoločenského zriadenia a tvrdo, ba až neľútostne pretváral svoju krajinu na tento vzor, ktorý jej bol absolútne cudzí. Práve odtiaľto pochádzajú predstavy, že všetko dobré a pokrokové je na Západe a Rusko sa len môže držať plavebnej dráhy európskej civilizácie.
Táto tendencia koncom 18. až začiatkom 19. storočia nadobudla nečakaný spád – prakticky celá ruská elita sa celkom dobrovoľne vzdala svojej materčiny a prešla na francúzštinu. Tento unikátny fenomén sa ešte nepodarilo úplne objasniť. Je charakteristické, že nadvláda francúzštiny sa skončila v období napoleonských vojen, keď Francúzi prišli do Ruska ako dobyvatelia.
Boli aj iné, i keď menej veľkolepé príklady masového zníženia národného sebahodnotenia, no možno s istotou povedať, že boli pominuteľné a často podnietili iný extrém – komplex národného nadcenenia, vieru vo vyvolenosť a osobitné poslanie ruského národa. Toto sa odráža v známom hesle nacionalistov: „Sme Rusi, Boh je s nami!“, ako aj v citáte „Sme Rusi, a preto zvíťazíme!“, ktorú uviedol Viačeslav Nikonov na obálke knihy.
Teraz v Rusku nepochybne nastáva vzrast národného povedomia. Stal sa dôležitým faktorom vnútornej a zahraničnej politiky, určuje obsah spoločenského života. Preto polemika, ktorú vedie Nikonov, či zjavne, či pozvoľna vo svojej knihe s tými, čo pochybujú o veľkosti Ruska (pričom ich však nenazýva menami), nevyzerá byť aktuálnou a nevyhnutnou. Možno usúdiť, že polemická podoba je len literárny postup, ktorý má upútať pozornosť čitateľov.
Napriek tomu kniha Viačeslava Nikonova môže byť pútavá pre tých, čo chcú lepšie pochopiť spoločenské nálady v súčasnom Rusku.
- Viačeslav Nikonov: Liderstvo po – russky (Ruské vodcovstvo)
- Eksmo, Мoskvа 2017
