Aj v knižke Paola Maurensiga Lüneburský variant súperia dvaja excelentní šachoví hráči. Ich hra sa dostane do nerovných podmienok a napokon prehrávajú obaja, lebo sa do hry zamieša doba. Doba hitlerizmu a ten neprináša nič dobré.
Autor napísal tento tragický román veľmi kultivovane. Rozprávanie sa klenie ako veľký oblúk, ako dúha. Je to rozsiahly príbeh, ktorý sa skladá z viacerých monológov i opisov. Text má napätie, atmosféru, časť deja sa odohráva aj na koľajniciach a tam rozprávanie nadobúda príjemnú rytmickú dikciu – kolíše ako vlak. Stále je však prítomné tušenie strašného rozuzlenia. Autor vie pracovať s citmi a so zmyslami, čitateľ je v strehu.
Zvláštnosťou knihy je však najmä to, že sa odohráva vo svete šachu. Kto má šach rád, pre toho musí byť tento titul úžasný zážitok, ale aj ten, kto nikdy šach nehral, si bude Lüneburský variant čítať so zvedavosťou. Spozná zvláštny svet, ktorý existuje pre verejnosť, ale aj sám pre seba. Najmä v minulosti to bola oblasť noblesy, dôverných vzťahov, ktoré znamenali súdržnosť, ale aj rivalitu. Šach bol naozaj kráľovská hra, jej šampióni boli celebritami, boli slávni rovnako ako umelci a ich zápasy boli sledované. V knižke sú aj fakty z histórie šachu, v texte účinkujú slávni šachisti, ktorí boli často čudáci. Aj tieto fakty sú však do príbehu začlenené funkčne a veľmi fajnovo, majú napätie a tón, ktorý varovne rozochvieva celé rozprávanie. Aj tento noblesný svet šachu sa totiž počas fašizmu zvulgarizoval a zosurovel. Žid nesmel vyhrať, žid nesmel hrať, po turnaji ho ani neobslúžili v reštaurácii. Málokde je tak účinne opísaná izolácia, do ktorej sa človek dostal z rasových dôvodov, ako v tejto knižke. Vyplýva to práve z kontrastu ušľachtilosti hry a hnusného počínania, ktorého sú fanúšikovia i hráči šachu schopní v živote.
Príbeh vrcholí v koncentračnom tábore, kde sa stretnú dvaja šachovi rivali – jeden ako väzeň, druhý ako kápo. Hra pokračuje. Ani tu sa však príbeh nekončí. Autor si zvolil zložitejší variant. Vyvrcholenie partie sa udeje oveľa rokov neskôr a oveľa zvláštnejším spôsobom, než by bola len obyčajná pomsta. A ešte niečo – hoci je to smutný príbeh, čitateľ číta predovšetkým o kráse a jemnosti, o fajnovom svete, v ktorom hra môže – a k tej viere spisovateľ vedie – byť aj férová.
Kniha si získala svetovú slávu a do slovenčiny ju preložila Mária Štefánková. Sám autor Paolo Maurensig (1943) pochádza zo severného Talianska z Gorizie a žije v Udine. Táto kniha z roku 1993 je jeho debutom. V Taliansku sa stala hneď bestsellerom, tak ako aj ďalšia Maurensigova kniha Inverzný kánon, ktorá sa odohráva zasa v hudobnom prostredí.
