Poézia a próza. Víťazné tituly ankety Pravdy Kniha roka 2017 sú nerozlučné sestry

To, že sa v našej tradičnej ankete na prvých priečkach umiestňuje poézia, už nikoho neprekvapuje. Ani to, že viaceré víťazné tituly majú rovnaký počet hlasov, nie je novinka. Stalo sa to už v roku 2010 víťaznej dvojici spisovateľov Ivane Dobrakovovej a Dušanovi Dušekovi alebo povedzme v roku 2015 básnikovi Michalovi Habajovi a prozaikovi Ballovi.

16.12.2017 16:00
Kniha roka 2017 Foto: ,
Anketa Pravdy Kniha roka 2017 už pozná svojich víťazov.
debata

No v aktuálnom ročníku, do ktorého svojimi tipmi prispelo 73 hlasujúcich, máme hneď dve dvojice: tak v kategórii pôvodnej literatúry, ako aj v prekladovej. A chýbal jediný hlas v prospech Milana Kunderu a jeho Knihy smíchu a zapomění, aby sa vytvorila aj „rovnocenná“ dvojica kníh českej pôvodnej tvorby.

Šesť hlasov získala zbierka básní zabudnutých slovenských poetiek 20. storočia Potopené duše, ktorú zostavila literárna vedkyňa Andrea Bokníková, ale rovnaký počet má aj zábavno-kritická mystifikácia Daniela Majlinga Ruzká klazika. Stali sa tak víťazmi, ale na druhej priečke sa ocitli rovnako dva tituly tiež v kombinácii poézia – próza (každý získal štyri hlasy). Nová zbierka básní slovenského klasika v tom najlepšom slova zmysle (o žiadneho klazika tobôž ruzkého tu nejde) – Ivana Štrpku s názvom Fragment (rytierskeho) lesa a víťazný román tohtoročnej Ceny Anasoft litera Som Paula prozaika Ondreja Štefánika, ktorý vyšiel ešte na sklonku minulého roku.

Všetky štyri tituly patria k tomu najlepšiemu, čo sa v ostatnom čase objavilo na našej literárnej scéne. No nesmieme zabudnúť ani na ďalšie, ktoré čitateľom odporúčajú hlasujúci, a je ich naozaj veľa. Naša pestrá anketa ich sumarizuje a približuje v krátkych čitateľských anotáciách.

Aj v prekladovej literatúre zvíťazila už nerozlučná súrodenecká dvojica: poézia a próza. Zbierka poézie mexického nositeľa Nobelovej ceny Octavia Paza Každodenný oheň, ktorú preložil básnik Ján Zambor, a reportážna kniha rakúskeho autora Karla-Markusa Gaussa Roztratení Nemci získali tiež po štyri hlasy.

A napokon v kategórii českej pôvodnej tvorby nečakane zvíťazil editorský počin literárnej vedkyne Marie Jiráskovej, ktorá zosumarizovala esejistickú a žurnalistickú tvorbu slávnej priateľky a prekladateľky Franza Kafku Mileny Jesenskej. Je to o to väčšie prekvapenie, že v slovenských kníhkupectvách túto knihu nájdete len sotva, ak vôbec.

Už len nájsť si ten čas na čítanie, chuť by bola, hovoria mnohí z vás, čo knihy milujú. Prajeme vám teda ešte more času!

Výsledky ankety Kniha roka 2017 denníka Pravda

(Počet hlasujúcich: 73)

Kategória 1: Pôvodná tvorba

  1. Andrea Bokníková (zost.): Potopené duše

    (Aspekt 2017)

    6 hlasov

  2. Daniel Majling: Ruzká klazika

    (OZ Brak 2017)

    6 hlasov

  3. Ivan Štrpka: Fragment (rytierskeho) lesa

    (Modrý Peter 2016)

    4 hlasy

  4. Ondrej Štefánik: Som Paula

    (Tatran 2016)

    4 hlasy

  5. Václav Macek – Jelena Paštéková: Dejiny slovenskej kinematografie 1896–1969

    (Slovenský filmový ústav 2017 a FOTOFO / Stredoeurópsky dom fotografie 2016)

    3 hlasy

  6. Karol Sudor – Fedor Gál: Ešte raz a naposledy. Koniec príbehu

    (N Press 2017)

    3 hlasy

  7. Pavel Vilikovský: Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa

    (Slovart 2017)

    3 hlasy

  8. Martin M. Šimečka: Medzi Slovákmi

    (N Press 2017)

    3 hlasy

  9. Kornel Földvári: O sebe

    (LIC 2017)

    3 hlasy

Kategória 2: Prekladová tvorba

  1. Octavio Paz: Každodenný oheň

    (Skalná ruža 2017)

    4 hlasy

  2. Karl-Markus Gauss: Roztratení Nemci

    (Absynt 2017)

    4 hlasy

  3. Bärbel Reetzová: Hesseho ženy

    (Petrus 2017)

    3 hlasy

  4. Italo Calvino: Neviditeľné mestá

    (Artforum 2017)

    3 hlasy

  5. Hanya Yanagihara: Malý život

    (Odeon 2017)

    2 hlasy

  6. Sylvia Geist: Ráno modré zviera a iné básne

    (Ars Poetica 2017)

    2 hlasy

  7. Keith Lowe: Strach a sloboda

    (Premedia 2017)

    2 hlasy

  8. Doris Lessing: Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť

    (Inaque 2017)

    2 hlasy

  9. Chimamanda Ngozi Adichie: Všetci by sme mali byť feminist(k)ami

    (Absynt 2017)

    2 hlasy

Kategória 3: Česká pôvodná tvorba

  1. Marie Jirásková (zost.): Milena Jesenská. Křižovatky (Výbor z díla)

    (Torst 2016)

    4 hlasy

  2. Milan Kundera: Kniha smíchu a zapomnění

    (Atlantis 2017)

    3 hlasy

  3. Michal Macháček: Gustáv Husák

    (Vyšehrad 2017)

    2 hlasy

  4. Marek Švehla: Magor a jeho doba – život Ivana M. Jirouse

    (Torst 2017)

    2 hlasy

Ako hlasovali

  • 1 Pôvodná slovenská tvorba
  • 2 Kniha preložená do slovenčiny alebo češtiny
  • 3 Odporúčanie: česká pôvodná tvorba

Anna Grusková

divadelníčka a filmárka

  • Agata Schindler: Maličká slzička – Nacizmus a jeho ničivé dôsledky v životoch stredoeurópskych hudobníkov (1933–1945) (Hudobné centrum 2016)

    Na Slovensku sme posielali na smrť nielen talentovaných umelcov a umelkyne, ale aj ich dielo. Autorka dvojjazyčnej publikácie, slovensko-nemecká muzikologička Agata Schindler, ich symbolicky aj prakticky vracia do života – organizáciou koncertov, výskumnou a propagačnou prácou.

  • Andrea Bokníková (ed.): Potopené duše. Z tvorby slovenských poetiek prvej polovice 20. storočia (Aspekt 2017)

    Ďalšia „životodarná“ kniha. Ľudia sú často presvedčení, že keď sú tvorca či tvorkyňa v zabudnutí, asi neboli dosť dobrí. O tom, že to tak nemusí byť, svedčia výsledky vyše dvadsaťročného výskumu, empatie a vkusu Andrey Bokníkovej.

  • Doris Lessing: Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť (preklad: Aňa Ostrihoňová, Inaque 2017)

    Nielen táto, ale aj mnohé ďalšie knihy z vydavateľstva Inaque sú o nezávislom myslení. Sú výživou pre múdre a pekné duše.

  • Karl-Markus Gauss: Roztratení Nemci (preklad: Petra Thomay, Absynt 2017)

    Keď si prečítate knihy z Absyntu, svet okolo vás sa zmení. Pretože vy sa zmeníte.

Gabriela Rakúsová

literárna kritička

  • Juraj Špitzer: Nechcel som byť žid (F.R.& G. 2017)

    Táto dôležitá kniha nie je iba klasickým druhým vydaním, lebo editor O. Pastier do nej nápadito vkomponoval také časti, ktoré prinášajú nové skutočnosti o J. Špitzerovi a o období vojnového slovenského štátu. + tzv. vydavateľské previsy: J. Geržová, J. Mojžiš – D. Fischer, Slovart, VŠVU 2016, Daniel Pastirčák: BENE NOTA. Modrý Peter 2016.

  • Marcel Proust: Eseje (preklad: Boris Mihalkovič, F.R.& G. 2017)

    Výborná editorská a prekladateľská práca B. Mihalkoviča, skvelé eseje a iné krátke žánre M. Prousta predstavujú knihu, ktorá ponúka návratné čítanie. + Octavio Paz: Každodenný oheň, preklad Ján Zambor, Skalná ruža 2017, Osip Mandeľštam: Zázrakmi chránená tíš, preklad – kolektív.

Peter Šulej

administratívny pracovník

  • Ondrej Štefánik: Som Paula (Tatran 2016)

    Brilantne napísaná analýza rozpadajúceho sa vzťahu. Hĺbková sonda do života vyššej strednej triedy.

  • Sylvia Plathová: Ariel (preklad: Ján Zábrana, Argo 2017)

    A poselstvím tisu je čerň – čerň a ticho. K tomu niet čo dodať.

  • Jitka N. Srbová: Les (Dauphin, 2016)

    Les má neskutočne mnoho rozmerov.

Ján Púček

spisovateľ

  • Martin M. Šimečka: Medzi Slovákmi (N press 2017)

    Keď som si čítal túto útlu knižku, nemohol som sa zbaviť pocitu, že priamo nadväzuje na knihy Obnovenie poriadku a Kruhová obrana Milana Šimečku staršieho. To isté ľahké pero, ten istý nadhľad a zároveň ten istý múdry a presný analytický princíp. Šimečkovci nahliadajú na súdobé dejiny cez seba, a to z ich kníh robí nielen dobré, ale aj úprimné a ľudské čítanie naozaj pre každého.

  • Sławomir Mrożek: Ti, co mě nesou (preklad: Helena Stachová, FRA 2017)

    Starému dobrému Mrożkovi čas neublížil. A neublížil ani starým dobrým prekladom pani Heleny Stachovej. Preklady poviedok z knihy Ti, co mě nesou sú zo šesťdesiatych rokov a až donedávna boli stratené v zásuvke prekladateľky. Ako to už býva, tie najlepšie veci prichádzajú nečakane. A tak je to aj s „novým starým“ Mrożkom.

  • Petr Borkovec: Lido di Dante (Fra, Praha, 2017)

    Keď dobrý básnik píše prózu, je to zväčša mimoriadny zážitok. Petr Borkovec je výnimočný básnik, a taká je aj jeho poviedková knižka z prostredia rovnomenného talianskeho letoviska. Najviac sa človek o ľudstve a svete dozvie v tých najnepravdepo­dobnejších situáciách a na najnepravdepo­dobnejších miestach. Napríklad na nudapláži, kde sa niet za čo (a pred čím) skryť.

Helena Dvořáková

novinárka, prozaička

  • Eva Maliti Fraňová: Kustódi / Arianina kniha (Slovart 2017)

    Veľmi zaujímavé čítanie o mnohom, čím dnes žijeme. Príbeh intelektuálky Ariany, ktorá je trocha „popleta“, je nám blízky, ale autorka ho rozpráva absolútne svojsky, takže prekvapuje. Páči sa mi, ako spája súčasné s dávnym, hravé s vážnym, jednoduché s intelektuálnym, obyčajné so zázračným. A je to „namiešané“ husto a s humorom, hoci – „stratiť osud, to je vážna vec“.

  • Astrid Lindgrenová: Válečné denníky 1930–1945 (preklad: Jitka Herčíková, Slovart 2017)

    Astrid Lindgrenová si počas druhej svetovej vojny (na jej začiatku mala 32 rokov) viedla denník. Keďže išlo o súkromné poznámky, servítku si pred ústa nedávala. Hitlerovi riadne naložila. Situáciu hodnotila aj z pozície gazdinej, takže – je to originálny uhol pohľadu. Čitateľ sa napríklad dočíta, čo chýbalo cez vojnu v kuchyni a ako žila Lindgrenovej rodina. Spozná aj jej deti a manžela, ktorého milovala. Okrem tohto „domáckeho spravodajstva“ sa však Lindgrenová ukázala ako naozaj vynikajúca politická glosátorka.

  • Zbigniew Czendlik a Markéta Zahradníková: Postel, hospoda, kostel (Argo, Praha, 2016)

    Mimoriadne vtipný text, ktorý sa výborne číta a prináša nové poznatky z oblasti duchovného a cirkevného života. Czendlik je fakt zemitá osobnosť. Je to duchovný z Poľska, ktorý pôsobí (a je populárny) v Česku. Jeho rodná krajina je veľmi pobožná, Česko skôr „neznabožské“. Ako to pasuje dovedna?

Martin Ciel

filmový teoretik

  • Kornel Földvári: O sebe (LIC 2017)

    Veľmi subjektívny výber, ale Kornela Földváriho som poznal a tieto jeho spomienky ho dokážu vždy akosi sprítomniť.

  • Keith Lowe: Strach a sloboda (preklad: Igor Otčenáš, Premedia 2017)

    Vojna sa neskončila a neskončí.

Ľubica Kobová

VŠ vyučujúca, filozofka, feministka

  • Andrea Bokníková (ed.): Potopené duše / Z tvorby slovenských poetiek v prvej polovici 20. storočia (Aspekt 2017)

    Mala som zvyčajne problém do tejto ankety nominovať aspektovské knihy – kvôli konfliktu záujmov, keďže som bola s Aspektom pevne pracovne zviazaná. Toto dielo – a naozaj si myslím, že kniha si ten termín zaslúži – však u mňa prekonáva obavu z toho, že by som mohla byť obvinená z fanúšikovstva nejakej klike. (Koniec koncov, tie fungujú bez ohľadu na to, či sa k nim priznávame alebo nie.) Nemôžem sa ani tváriť, že som už knihu prečítala celú, prechádzam ňou postupne a vlastne aj s istým zvláštnym napätím čakám na nové básne. Doteraz ma najviac oslovilo zvláštne slovné vrastanie Zory Jesenskej do prírody („Bohu jedlí a storočí“), demaskovanie mýtov ženy (por. kapitola Mýty v Druhom pohlaví Simone de Beauvoir) v básni č. 12 Eleny Kamenickej atď.

  • Michaela Zakuťanská: Prešovská trilógia (Vlna 2017)

    Nevidela som žiaľ žiadnu autorkinu inscenáciu. Texty v knihe skladajú ironický hold ašpirujúcej strednej triede aj jej proletárskejším a mladším súrodencom. „Východ“ bol dlho – asi aj literárne – miestom, o ktorom bolo málo správ. Zakuťanská nevypĺňa len nejaké biele miesto, zdá sa mi, že v svetle toho, čo píše, sme vlastne všetci „východniari“.

  • Marie Jirásková (ed.): Milena Jesenská. Křižovatky (Výbor z díla) (Torst 2016)

    Čo na tomto titule zamrzí, je to, že meno zostavovateľky Marie Jiráskovej, ktorá v archívoch a knižniciach pátrala po Jesenskej textoch prakticky od 70. rokov, nie je na titulnom liste a na obale knihy. Bez jej obrovskej výskumnej a zostavovateľskej práce by kniha nebola. Ak niekto pozná len Jesenskú Ciest k jednoduchosti, mal by si dočítať najmä jej reportáže zo Sudetov, jej úvahy o češstve zoči-voči druhej svetovej vojne, reportáže o nemeckých utečencoch prebývajúcich v roku 1938 v Prahe a napokon jej mobilizačné články publikované či už v Přítomnosti alebo v ilegálnom časopise V boj (pričom oba po istú dobu redakčne viedla).

Etela Farkašová

spisovateľka, filozofka

  • Eva Maliti Fraňová: Kustódi / Arianina kniha (Slovart 2017)

    Rukopis Evy Maliti Fraňovej si aj v jej novej prozaickej knihe zachoval originalitu, ba azda až jedinečnosť v rámci súčasnej slovenskej literatúry. Poetika s prelínajúcimi sa prvkami grotesky, fantastickosti a realistickej drobnokresby, známa z autorkiných divadelných hier, je prítomná aj v románe Kustódi. Eva Maliti Fraňová v ňom na príbehu tak trochu čudáckej, medzi skutočnosťou a snom sa pohybujúcej knihovníčky a neskôr spisovateľky Ariany hovorí o univerzálnych otázkach človeka a jeho života. Kniha, ktorá sa číta jedným dychom, nás pri opätovnom listovaní núti pristaviť a zamýšľať sa nad nastolenými problémami – už nielen v kontexte protagonistkinho príbehu.

  • Thomas More: Utópia (preklad: Mária Stanková, Vydavateľstvo SSS 2017)

    Vzhľadom na nerealizovateľnosť, resp. len čiastočnú realizovateľnosť sociálnych utópií sa na ne nazerá ako na niečo, čo nemá zmysel ani opodstatnenie. A predsa sen o spravodlivejšom usporiadaní spoločnosti sprevádza ľudskú históriu od jej počiatku. Jedna z najznámejších (európskych) podôb tohto sna je sprítomnená v diele Thomasa Mora Utópia (prvý raz vyšlo v r. 1516). Dielo, ktoré dalo názov celému žánru „utopickej“ literatúry a o ktorom sa vedú dodnes polemiky, stojí za pozornosť aj dnešného čitateľa – hoci len ako námet na uvažovanie o možnostiach a úskaliach vytvárať spoločnosť na princípoch rovnosti a sociálnej spravodlivosti.

Derek Rebro

literárny kritik

  • Andrea Bokníková: Potopené duše / Z tvorby slovenských poetiek v prvej polovici 20. storočia (Aspekt 2017)

    Zásadná kniha, zapĺňajúca biele miesta v slovenskej poézii rôznorodými hlasmi „dávnych poetiek“, ktoré Andrea Bokníková sprístupňuje nielen cez ich tvorbu, ale aj prostredníctvom fundovaného sprievodného textu.

  • Sylvia Geist: Ráno modré zviera a iné básne (preklad: Martina Straková, Ars Poetica 2017)

    Výber z tvorby súčasnej nemeckej autorky, ktorej básne narúšajú poetické stereotypy na viacerých rovinách vrátane jazykovej; texty sa vyznačujú vysokou mierou asociačnej rozbiehavosti, interpretačnej neuchopiteľnosti a (práve aj s tým súvisiacej) umeleckej hodnoty.

  • Elsa Aids: Kniha omezení (Rubato, Praha 2017)

    Ďalšia recepčne odzbrojujúca a napriek občasnej zámernej „banalizácii“ myšlienkovo komplexná zbierka českého poetologického solitéra.

Peter Pavel Uhlík

pedagóg, čestný predseda Spoločnosti M. R. Štefánika

  • Anton Baláž: Povedz slovo čisté (LIC 2017)

    Román o posledných rokoch života PhDr. Štefana Krčméryho.

Nina Hradiská

filmová recenzentka

  • Jozef Puškáš: Zlodej duší (Slovart 2017)

    Nový román známeho prozaika, scenáristu a vysokoškolského pedagóga má kriminálnu zápletku, no je to najmä presná sonda do slovenskej súčasnosti, v ktorej prestávajú platiť overené hodnoty a komplikujú sa medziľudské vzťahy. Hlavný hrdina, päťdesiatnik Santus, musí čeliť problémom na poste šéfredaktora bulvárnych novín, ktorých filozofia je mu vzdialená, i rastúcemu odcudzeniu v novej rodine. Situáciu komplikuje choroba malého nevlastného a pohŕdanie dospelého vlastného syna. Vyrovnať sa s krízou znamená priznať si chyby, zlyhania i predsudky a tak sa pohnúť ďalej…

  • Ľudmila Ulická: Jakubov rebrík (preklad: Ján Štrasser, Slovart 2017)

    Takmer šesťstostranová sága rodiny Oseckých je zároveň obrazom ruskej spoločnosti počas viac ako storočia jej turbulentného vývoja (1905–2011). Osudy scénickej výtvarníčky Nory sa preplietajú s osudmi jej blízkych, najmä starého otca Jakuba, ktorého vnučka spoznáva až dodatočne z denníkových záznamov, listov i spisov z archívu KGB. Rozsiahly román zaznamenáva v pestrej mozaike nielen dramatické životné peripetie zaujímavých hrdinov, ale aj intelektuálne náročné úvahy o umení, vede a základných otázkach ľudskej existencie. Neúnavný propagátor súčasnej ruskej spisby, nositeľ Puškinovej medaily Ján Štrasser, prikladá ďalšiu tehličku k nášmu poznaniu výraznej ruskej spisovateľky Ľudmily Ulickej, možno budúcej nositeľky Nobelovej ceny, ako jej predpovedá The New York Magazine, a v brilantnom preklade obdarúva slovenských čitateľov ďalším literárnym zážitkom.

Diana Mašlejová

spisovateľka, literárna publicistka

  • Alexandra Salmela: Antihrdina (Artforum 2017)

    Na slovenské pomery veľmi odvážna „žánrovka“ – antiutopistický román, ktorý čitateľa vtiahne svojou originalitou a nemilosrdne nastolenou optikou. Moderná, technicky vyspelá spoločnosť verzus návrat k prírode a uzavretým komunitám, svet budúcnosti. V tomto rozkole niet víťaza, každý, naoko dokonalý model fungovania, totiž pripomína totalitné zriadenie. Salmela je výborná rozprávačka i narátorka.

  • Tadeusz Borowski: Nech sa páči do plynu (preklad: J. Gerbóc a J. Marušiak, Artforum 2017)

    Surovo autentické rozprávanie o krutých vojnových časoch je v podaní Tadeusza Borowského o to výpovednejšie, že sám autor prežil muky koncentračného tábora. Kontroverzne prijatá kniha Nech sa páči do plynu podáva správu o spoločnosti bez hrdinov. Človek sa vplyvom okolností stáva zvieraťom hnaným jedinou motiváciou – prežiť.

  • Anselm Grun a Tomáš Halík: Svět bez Boha (Nakladatelství LN, Praha 2017)

    Kde je Boh vo svete neveriacich? A kto je vlastne neveriaci, čomu neverí, čo ho vymedzuje? Benediktínsky mních Anselm Grun a český filozof náboženstva Tomáš Halík prinášajú celkom nový pohľad na ateizmus. Svět bez Boha poukazuje na vieru ako na cestu plnú tajomna a otázok, nie na pohodlný pelech bezpečia a istôt.

Silvia Turnerová

PR a marketingová manažérka

  • Katarína Holetzová: Smrť prekliatych (Marenčin PT 2016)

    Slovenskej literatúry je teraz naozaj veľa a mnoho kníh je naozaj kvalitných. Mňa “dostal“ debut K. Holetzovej – Smrť prekliatych. Krimi, mystika, slovenské hory – dokonalá kombinácia. A hlavný hrdina René Juhász je čerešničkou na torte.

  • Peter Wohlleben: Tajný život stromov (preklad: Katarína Széherová, Tatran 2016)

    Tajný život stromov som prečítala jedným dychom a úplne zmenila moje pocity a vnímanie lesa a stromov pri každej prechádzke. Miestami znie kniha ako rozprávka, inokedy ako učebnica, každá kapitola je však napísaná naozaj pútavo a s vtipom. Túto knižku by si mali prečítať všetci, či už sme les, alebo nie. Lebo les má naozaj mnoho funkcií a vplyvov na naše životy, o ktorých bežne netušíme.

Miroslav Tížik

sociológ

  • Zuzana Kusá: Škola nie je pre všetkých (Sociologický ústav SAV 2016)

    Hoci najmä odborná kniha, v čase, keď sú tu desiatky až stovky rýchlokvasených odborníkov na reformy školstva, ide o unikátny autorský počin, v ktorom autorka triafa do najzásadnejšieho problému nášho školského systému. Vo svojej podstate je to až tragické čítanie, ktoré opisuje základné problémy, ktoré spôsobujú, že celý školský systém je u nás nereformovateľný, pretože na zmenu paradigmy a nastolenie vhodných podmienok pre skutočne univerzalistické školstvo, vytvárajúce šance deťom na dôstojný a férový život, by muselo dôjsť až k celospoločenskej revolúcii. Napriek až demotivujúcej skepse je to odvážna kniha.

  • Arnd Pollmann a Georg Lohmann (ed.): Ľudské práva. Interdisciplinárna príručka (preklad: kolektív, Kalligram 2017)

    Napriek veľmi častému používaniu slovného spojenia ľudské práva sa u nás stále málo diskutuje o ich východiskách, zápasoch o ich podobu a dilemách, ktoré sú s ich výkladom spojené. Napriek tomu, že ide naozaj skôr o príručku, je to na Slovensku unikátna kniha, ktorá ukazuje na vyše 500 stranách, ako rôzne a z akých rôznych uhľov pohľadu premýšľať o ľudských právach a najmä o ich najesenciálnejšom predpoklade – o ľudskej dôstojnosti. Čítanie tejto príručky asi každého prichytí pri nepríjemnom pocite, že na Slovensku sme vo verejných debatách o ľudských právach neprekročili úroveň moralizovania, že ľudia majú najskôr povinnosti až potom práva, čo je v podstate perverzný pohľad na samotnú podstatu ľudských práv. Ale je výborné, že kniha sa objavila na trhu len pár dní pred Dňom ľudských práv.

  • Milan Kundera: Kniha smíchu a zapomnění (Atlantis, Brno, 2017)

    Vydávanie Kunderových starších kníh je splácaním starého dlhu tomuto svetovému autorovi. No čítanie jeho starších kníh v súčasnosti vytvára asi pôvodne nezamýšľanú väzbu čitateľa na Slovensku a v Česku na tradíciu humanistického písania, alebo inými slovami, pripomínajú čitateľovi obdobie, keď literatúra bola súčasťou celospoločensky pestovaného mýtu o humanizujúcich a emancipačných základoch modernej beletrie. Kniha nám nečakane pripomenie niečo, čo už dnes od kníh v podstate ani neočakávame. Pripomína nám, že sme na niečo dôležité vo svete kultúry zabudli.

Aňa Ostrihoňová

prekladateľka

  • Hanif Kureishi: Intimita (preklad: Ľubomíra Kuzmová, Premedia 2017)

    Teším sa, že v slovenčine vychádzajú nové preklady a vôbec prvé preklady románov Hanifa Kureishiho, ktorý spoločne s Kazuom Ishigurom, Salmanom Rushdiem a neskoršie aj Zadie Smithovou zachytáva spoločenskú a kultúrnu atmosféru dnešnej (nielen) Veľkej Británie.

  • Ian McEwan: V orechovej škrupinke (preklad: Katarína Jusková, Slovart 2017)

    Rozprávačom tohto príbehu je veľmi inteligentné a vzdelané dieťa, ktoré sa ešte nenarodilo, zároveň je však aj svedkom plánovania úkladnej vraždy namodelovanej podľa hamletovskej drámy. Hoci to na prvý pohľad pôsobí ako za vlasy pritiahnutý scenár, v rukách skúseného prozaika, akým je McEwan, ide o prekvapivé, temné a strhujúce dielo.

  • Hanya Yanagihara: Malý život (preklad: Petra Diestlerová, Odeon, Praha, 2017)

    Príbeh o priateľstve štyroch mužov, ktorí sa spoznali na vysokej škole, je románom o dospievaní, vyrovnávaní sa s traumami z detstva, závislosti, ako aj o dôvere, nesebeckosti a priateľstve ako o najláskavejšom a najčistejšom z citov.

Mila Haugová

poetka

  • Dana Podracká: Archa (Spolok Svätého Vojtecha 2017)

    Nádherne prerozprávané biblické príbehy. Dana Podracká dokázala svoj poeticky jazyk skĺbiť s jazykom Biblie pre súčasného hlavne mladého čitateľa. Palo Bálik knihu netradične ilustroval súčasnými obrazmi sveta a napriek tomu organicky splývajú s textom.

  • Miroslav Brück: Chýbajúce strany (Skalná ruža 2017)

    Nádherné obrazy presne sa hodiace do dnešného adventného zasneženého rána:

    Ticho

    V dedinskom snehu cesta

    vysypaná popolom

    (skutočná vzdialenosť je vymeraná

    tichom ranným dýchnutím

    na domové sklo)

    Celá kniha je skvost spolu s fotografiami Viery Palkovičovej a Graphic&cover designe Erika Jakuba Grocha.

  • Sylvia Geist: Ráno modré zviera a iné básne (preklad: Martina Straková, Ars Poetica 2017)

    Básne Sylvie Geist patria v súčasnosti k tomu najlepšiemu v nemecky písanej poézii. Autorka vytvára svoj osobitný svet zvláštnym poetickým jazykom, kde súkromné a vonkajšie splýva do kozmickej jednoty.

  • Julieta Valero: Plynutie (preklad: Lucia Biznárová, Ars Poetica 2017)

    Prekladateľka Lucia Biznárová objavila pre slovenského čitateľa vynikajúcu Julietu Valero, poetku, ktorá cíti neustále existenciálne ohrozenie jednotlivca v súčasnom svete, často vyjadrené so silným sociálnym akcentom, čo je mimoriadne aktuálne, a to všetko jazykom úplne nových možností básnického vyjadrovania. Obidve knihy z vydavateľstva Ars Poetica vyšli v edícii Artefakty, ktorej dala pred časom absolútne novú, veľmi súčasnú grafickú podobu a layout Lívia Kožušková, ilustrácie: Katarína Cáková a Miriam Schniererová.

Miroslav Zelinský

vysokoškolský učiteľ, Opava/Nitra

  • Ivana Gibová: Barbora, boch & katarzia (Marenčin Media 2016)

    Silné pnutie k autorskej, otvorenej a zároveň sebazžieravej výpovedi.

  • Zygmunt Bauman: Retrotópia (preklad: Dezider Kamhal, Artforum 2017)

    Doyen svetovej sociológie ešte predtým, ako opustil tento svet, popísal tekutosť, ktorá sa obracia proti vlastnému prúdu.

  • Jakub Chrobák: Imrvére (Trigon, Praha, 2017)

    Ďakujem za pripomenutie, aké stále silné dokáže byť básnické slovo…

Jana Studená

marketing manažér vo filmovej distribučnej spoločnosti

  • Daniel Majling: Ruzká klazika (OZ Brak 2017)

    Originálny fejk, ktorý najskôr čitateľa zneistí, a potom rozosmeje absurdne vypointovaným spracovaním „veľkých“ literárnych tém. Pre mňa najzábavnejšia kniha roka – aj v konkurencii zahraničných titulov.

  • Elena Ferrante: Neapolská sága (preklad: Ivana Dobrakovová, Inaque 2017)

    Prvú knihu tejto ságy mi posunula kamarátka so slovami, „Ak si ešte nepodľahla čaru Eleny Ferrante…“ A samozrejme som podľahla. Autorka má neuveriteľnú schopnosť vniesť do písaného textu, do každej jednej vety, energiu skutočného života. Často som nesúhlasila s konaním hlavných postáv, mala som chuť im vynadať, ale napriek tomu som tie knižky nedokázala pustiť z ruky. Veľkou mierou k tomu prispel aj vynikajúci preklad Ivany Dobrakovovej.

Mariana Jaremková

moderátorka a redaktorka Rádia Devín, filmová publicistka

  • Daniel Majling: Ruzká klazika (OZ Brak 2017)

    Hravá mystifikácia, navyše dotiahnuté aj čo sa týka dizajnu knihy. Rozhodne by sa nej dobre opekala vianočná ryba :-)

  • Vladimir Sorokin: Manaraga (preklad: Ján Štrasser, Artforum 2017)

    Sorokin píše o osude literatúry ako takej a jeho vízia sa mi vôbec, ale vôbec nepáči :-(. Plus ma veľmi potešili dve knihy od dvoch hudobníkov/bás­nikov – Patti Smith – M Train (vyšla v českom preklade na konci r. 2016) a Píseň z pytlíku na zvratky N. Cavea.

Výber z kníh, za ktoré respondenti hlasovali v... Foto: Pravda, Ivan Majerský, fotografia vznikla v bratislavskom kníhkupectve Artforum
Kniha roka 2017 Výber z kníh, za ktoré respondenti hlasovali v ankete Kniha roka 2017 denníka Pravda.

Katarína Mišíková

filmová teoretička

  • Václav Macek – Jelena Paštéková: Dejiny slovenskej kinematografie 1896–1969 (Slovenský filmový ústav – FOTOFO/Stredo­európsky dom fotografie 2016)

    Prvý diel rozšíreného vydania Dejín slovenskej kinematografie vyšiel po zhruba dvadsiatich rokoch od ich prvého vydania. Pre filmologickú obec ide dozaista o udalosť, ktorej význam presahuje rámec jedného kalendárneho roka. Nielen kvôli atraktívne súčasnej vizuálnej podobe a bohatému fotografickému materiálu, alebo preto, že prvé vydanie je dávno rozobraté, i kvôli tomu, že len prvý diel nového vydania má približne rovnaký rozsah ako celá kniha z roku 1997. Ale najmä kvôli tomu, že rozšírenie knihy, ktorá pre moju generáciu zásadne formovala hodnotové chápanie slovenskej kinematografie, je dokladom toho, že pre Maceka a Paštékovú sú dejiny procesom neustále aktualizovaného „prepisovania“ a vzťahovania minulého k súčasnému. V novom vydaní autori neprinášajú zásadne nový pohľad na dejiny i novú metodológiu, ale dopĺňajú svoj pôvodný text o ďalší archívny výskum a vstupujú do dialógu s prácami, ktoré za uplynulých dvadsať rokov napísali aj mnohí ich žiaci. Vrátiť sa k vlastnej práci, ktorá vznikala v iných podmienkach a súvislostiach, dať jej nový život precizovaním a dopĺňaním a integrovať výskum, ktorý kriticky nadväzoval na pôvodnú monografiu – to bol náročný aj odvážny krok. Vďaka nemu Macekove a Paštékovej dejiny odchovajú ďalšiu generáciu filmológov.

  • Etgar Keret: Osem percent ničoho (preklad: Silvia Singer, Artforum 2017)

    Táto kniha celkom nezapadá do profilu knihy roka. Nielen že má akýsi nudný titul, ale je to aj zbierka krátkych poviedok autora relatívne malej izraelskej literatúry. A predsa mi jej čítanie prinieslo najväčšiu literárnu radosť v tomto roku: pre Keretov jemne surreálny humor a schopnosť na malej ploche obsiahnuť absurditu ľudskej existencie. A pre celkom privátny a subjektívny dôvod: tie krátke poviedky sa veľmi dobre čítajú popri Hľadaní strateného času, ktorým sa nenáhlivo prelistúvam už piaty rok.

  • Milan Kundera: Kniha smíchu a zapomění (Atlantis, Brno 2017)

    Postupné sprístupňovanie Kunderových kníh českému (a slovenskému) čitateľovi vydavateľstvom Atlantis sa rozrástlo o ďalší prírastok: knihu, ktorú Kundera dopisoval v čase odchodu z Československa a v začiatkoch francúzskej emigrácie a ktorá zároveň uzatvára atlantisový rad Kunderových česky napísaných diel. Každý rok je pre mňa jedno z nich tak trochu knihou roka. Teším sa, že si cez vianočné sviatky prečítam ďalšiu.

Róbert Šveda

filmový a televízny režisér

  • Leila Slimani: Uspávanka (preklad: Aňa Ostrihoňová, Inaque 2017)

    Krutá kniha, ktorá sa číta s napätím akoby šlo o hitchcockovský thriller. Skvelá rozprávačská zručnosť autorky, ktorá si aj v domácej krajine zaslúžila uznanie v podobe Goncourtovej ceny. Opäť sa mi tohtoročnými titulmi z vydavateľstva Inaque potvrdilo, že Aňa Ostrihoňová je príkladom odvážneho vydavateľa, ktorý sa nebojí priniesť čitateľom kvalitnú literatúru.

  • Jonathan L. Larson: Kritické myslenie v slovenskej postsocialistickej spoločnosti (preklad: Eleonora Vallová, Kalligram 2017)

    Keď som túto knihu prvý raz bral do rúk, myslel som si, že ide o pôvodnú domácu tvorbu. Až po istej chvíli som zistil, že o tento zaujímavý exkurz do myslenia a správania sa Slovákov sa pokúsil mladý antropológ, ktorý žije v Spojených štátoch. Našťastie však istú dobu strávil bádaním a skúmaním na Slovensku. A práve jeho nestranný autorský pohľad či citácie priateľov zo Slovenska, ktoré mu približujú to, ako to tu chodí, je tým, čo ma najviac baví pri čítaní tejto knihy o kritickom myslení u nás.

Kristína Karabová

prekladateľka

  • Peter Pečonka: Svätý mäsiar zo Šamorína / A iné príbehy z čias Malej dunajskej vojny (Artforum 2016)

    Svätý mäsiar akosi prešiel mimo pozornosti literárnej verejnosti. Konečne niekto spravil slovenský antiutopický román, v ktorom sa tematizuje súčasná bezútešná sociálna situácia a jej možné následky. Rómski panteri si v Malej dunajskej vojne konečne berú moc do svojich rúk. Sci-fi bez fantasy, lebo to všetko drieme za rohom.

  • Doris Lessing: Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť (preklad: Aňa Ostrihoňová, Inaque 2017)

    Kniha esejí od autorky, do slovenčiny, žiaľ, málo prekladanej, vyšla v krásnom vreckovom vyhotovení. O tom, ako ľudstvo, ktoré hoci o sebe vie čoraz viac, riadi stále minulosť, o skupinovom správaní, o binarite, o dogmách a o slobode. Povinná literatúra.

  • Marie Jirásková (ed.): Milena Jesenská. Křižovatky (Výbor z díla) (Torst, Praha, 2016)

    Výber z diela významnej českej novinárky spätej s ľavicovým hnutím v 20. a 30. rokoch minulého storočia, prekladateľky Franza Kafku. Fascinujúce čítanie, zachycujúce spoločenské problémy, otázky umenia, ale napríklad aj dobovú módu. Hrubá buchla na zimné večery.

Mária Ferenčuhová

poetka, prekladateľka, filmová teoretička

  • Ivan Štrpka: Fragment (rytierskeho) lesa (Modrý Peter 2016)

    Fragment (rytierskeho) lesa je útla, no obrovská básnická kniha. Možno ma tak silno zasahuje preto, že sa v nej naliehavo roztvára súčasné aj minulé, prítomné aj neprítomné.

  • Anna Vovsová: Ladič (Knižní klub, Praha, 2017)

    Ladič je nenápadná, tichá próza, ktorá ťažkú tému vyrovnávania sa s minulosťou predostiera ako poetickú a tlmenú komornú drámu, plnú zachladených citov, nekomunikácie a zapierania. Čistá literárna implózia.

Vladimíra Gahérová

redaktorka kultúry, denník Pravda

  • Daniel Majling: Ruzká klazika (OZ Brak 2017)

    Zdá sa vám ruská klasika príliš náročná? A čo takto čitateľsky prístupnejšia Ruzká klazika? S originálnym a zábavným rozprávaním, a najmä so značnou dávkou nadhľadu, prichádza vo svojej poviedkovej prvotine dramaturg Slovenského národného divadla Daniel Majling. Niekomu môže byť známy aj ako Rudo. Ale to je už starší, no rovnako vtipný príbeh.

  • Timothy Snyder: O tyranii (preklad: Igor Otčenáš, Premedia 2017)

    Nepodrobujte sa vopred; Bráňte inštitúcie; Zoberte na seba zodpovednosť za okolitý svet; Verte v pravdu; Učte sa od priateľov v cudzine… Kniha O tyranii alebo Dvadsať ponaučení z 20. storočia je útla publikácia s hutným obsahom a posolstvom o tom, ako sa ľudstvo môže poučiť z histórie v čase, keď nad pravdou začína opäť víťaziť mýtus. Kniha Timothyho Snydera, renomovaného amerického historika, vznikla pôvodne ako dlhý status na sociálnych sieťach napísaný v lietadle krátko po amerických voľbách, no platí v globále.

Magdalena Bystrzak

literárna vedkyňa, prekladateľka

  • Tomáš Horváth: K poetike literárneho subjektu (modernizmus a okolie) (Veda 2016)

    Veľmi subjektívny a (žiaľ) azda aj nepopulárny výber. Na dnešnú dobu neľahké čítanie (po odbornej i obsahovej stránke). Minuciózne interpretácie Horvátha vnášajú v dobe „ľudských zdrojov“ a „ľudského kapitálu“ istý druh citlivosti voči subjektu a jeho odklonov od nie vždy jasným spôsobom definovanej normy. Dobrý príklad humanistického čítania (a odborného písania). Horváth galantným spôsobom zdôrazňuje, že nielen súčasná literatúra má nám, uponáhľaným súčasníkom, čo povedať. Kiežby kniha mala príťažlivejší ná­zov…

  • Karl Markus Gauss: Roztratení Nemci (preklad Petra Thomay, Absynt 2017)

    Pre všetkých, čo radi cestujú po stredovýchodnej Európe. Kniha o zabudnutých príbehoch, prisťahovalcoch a autochtónoch a najmä o lokálnych nemeckých menšinách „na cestách po Litve, Spiši a pri Čiernom mori“. Kniha o dejinných zvratoch, ideológiách a napokon o moci a jej vplyve na jednotlivca. Žiadne pohrávanie sa s literárne ošúchanou stredoeurópskou témou: „človek verzus veľké dejiny“. Pútavá, zaujímavá reportáž.

René Bílik

literárny vedec

  • Martin M. Šimečka: Medzi Slovákmi (N Press 2017)

    S Martinom M. Šimečkom sa môžeme sporiť o to, čo je charakteristickou vlastnosťou Slovákov, no táto výzva na uvažovanie a možnú polemiku je napísaná nesmierne pútavo. Ako sui generis strhujúci osobný príbeh, ako fragment dejín skúšaných na vlastnej koži. Je to jedna z najlepších Šimečkových knižiek.

  • Tony Samuelsson: Kafkův pavilon (preklad: Jana Holá, Argo, Praha 2017)

    Švédsky spisovateľ a novinár ponúka zaujímavý aj napínavý pohľad na situáciu, ktorú sme si v strednej a vo východnej Európe prežili na vlastnej koži – na stretnutie spisovateľov s totalitným režimom. A predvádza všakovaké varianty tohto stretnutia. Je to kniha založená na kontrafaktuálnom princípe, tentoraz v podobe fikcie o Hitlerovom vojnovom víťazstve a „otrockom spojenectve“ Švédska s ním…

Peter Zajac

literárny vedec

  • Dominik Tatarka: Sám proti noci (Artforum 2017)

    Konečne prvý raz neskreslený, Zuzanou Mojžišovou porovnaním viacerých verzií poriadne zredigovaný slovenský originál vrcholnej autobiografickej prózy Dominika Tatarku. Pre mňa osobne vydavateľská udalosť posledných desaťročí.

Robert Pospiš

hudobník, producent, novinár

  • Diana Mašlejová: Stratený zajko v Paríži (Albatros 2017)

    Je to osobný výber. Bol som pri tom, keď sa tento príbeh pre deti aj dospelých predral na svet. Aj tak ma prekvapuje jeho nadgeneračný jazyk.

  • Nick Cave: Píseň z pytlíku na zvratky (preklad: Bob Hýsek, Argo, Praha, 2017)

    Podmanivá cesta do hlavy jedného z najdôležitejších hudobných básnikov súčasnosti.

Viktor Suchý

knihovník v Kabinete pomalosti

  • Andrea Bokníková: Potopené duše / Z tvorby slovenských poetiek v prvej polovici 20. storočia (Aspekt 2017)

    Udalosťou roka je vynikajúci výsledok dvadsaťročnej práce literárnej vedkyne a milovníčky poézie, ktorá nám podrobne predstavuje neznámu kapitolu dejín slovenskej literatúry. Dvanásť zabudnutých poetiek z prvej polovice 20. storočia – čítanka plná objavov.

  • Robert Seethaler: Celý život (preklad: Michael Půček, Plus 2017)

    Aj najobyčajnejší život môže byť strhujúci, ak ho – hoci jednoducho – napíše majster. Tentoraz z Rakúska.

  • Michal Maršálek: Červený otazník (Dauphin, Staré Město pod Landštejnem, 2017)

    Maršálkove minimalistické básne a 13 kresieb Jindry Vikovej sa spolu podieľajú na maximálnom bibliofilskom zážitku.

Pavol Weiss

dramatik, spisovateľ a galerista

  • Denisa Fulmeková: Konvália, zakázaná láska (Slovart 2016)

    Pekná a impresívna premena rodinnej histórie na literatúru.

  • Salman Rushdie: Dva roky, osem mesiacov a dvadsaťosem nocí (preklad: Otakar Kořínek, Slovart 2016)

    Dá sa s chuťou prečítať za desať dní, tri podvečery a pár hodín. Na dovolenke.

  • Julian Barnes: Flaubertúv papoušek (preklad: Miloš Urban, Odeon, Praha, 2016)

    Pôžitok z čítania.

  • Tereza Boučková: Život je nádherný (Odeon, Praha, 2016)

    Boučková je pre mňa objav. Skvelá kniha o traumatizujúcom rodinnom živote. Hneď som si zohnal aj jej ostatné tituly, ale tento je asi najlepší.

Michal Habaj

básnik, literárny vedec

  • Ivan Štrpka: Fragment (rytierskeho) lesa (Modrý Peter 2016)

    V Ivanovi Štrpkovi má slovenská poézia básnika európskeho a svetového formátu. To potvrdzuje i jeho najnovšia zbierka básní. Štrpka vidí priveľa na naše možnosti a schopnosti. Priveľa na akýkoľvek iný jazyk, ktorým by sme chceli zachytiť a pomenovať to, čo sa v jeho básni deje, sekundovať tomu, čo je také nejasné a pritom úplne presné. Vďaka Štrpkovej poézii vieme, čo dokáže básnický jazyk, a vieme, že to dokáže práve a iba básnický jazyk.

Juraj Mojžiš

teoretik umenia

  • Pavel Vilikovský: Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa (Slovart 2017)

    Pretože Pavel Vilikovský píše tak, že napísané slová naozaj hovoria.

  • Henry David Thoreau: Walden alebo život v lese (OZ Brak 2017)

    Preložil Tomáš Hučko. Pretože ide o porozumenie svetu v takej akosti a miere presvedčivosti, o akej sa dnešnému do ohlúpnutia uzabávanému fejsbúkovaniu veruže ani nesníva.

  • Monika Zgustová: Revolver v kabelce. Životy Vladimíra Nabokova (Odeon, Praha, 2017)

    Pretože je to citlivo napísaný príbeh o skvelom spisovateľovi. Odkedy som čítal prvý román v listoch, ako čitateľ som túžil po liste napísanom v románoch. Nabokov mi vyšiel v ústrety nielen „Lolitou“.

Eva Maliti Fraňová

spisovateľka, prekladateľka, literárna historička

  • Etela Farkašová: Scenár (VSSS 2017)

    Už roky patrím do kruhu vytrvalých čitateľov tvorby uznávanej spisovateľky Etely Farkašovej, jej diela som recenzovala alebo o nich písala v odborných štúdiách. Román Scenár som čítala v rukopise. Pri čítaní som objavovala mnohé motívy, ktoré sú u nej cyklické a mne blízke. Farkašovej výpoveď o vnútornom svete intelektuálky, neraz vypätom a rozorvanom, vzbudzovala pocity stotožnenia. Hlavná postava, staršia prekladateľka, má život naplnený náročnou prácou a povinnosťami voči ľuďom, najmä rodine, povznáša jej ho však hudba. V knihe nájdeme úvahy a zážitky spojené s vážnou hudbou, tie sú u Farkašovej tiež návratné. Hrdinka si spolu s partnerom naplánuje osobitý scenár, pomocou hudby sa chce vyrovnať s približujúcim sa záverom života. Farkašová je v našom prostredí vzácna autorka, intelektuálna a filozofujúca, jej kultivované, múdre písanie má európske súradnice.

Stanislava Chrobáková Repar

poetka, prekladateľka, redaktorka a literárna vedkyňa v slobodnom povolaní

  • Karol Sudor – Fedor Gál: Ešte raz a naposledy (N press 2017)

    Viem, mala by som nahrať beletrii, ale táto kniha bola, je a bude pre Slovensko veľmi dôležitá. Prostým a zrozumiteľným spôsobom sa vyjadruje k často prekrúcaným udalostiam, nastavuje nám zrkadlo, a hoci hovorí o ťažkých názorových sporoch (november 1989 a to, čo nasledovalo), svojou nedogmatickou veľkorysosťou dokáže nakoniec pohladiť na duši. Je príjemné vedieť, že niektorí „veľkí ľudia“ ani po rokoch nespanšteli: človeka a ľudský život si vážia stále rovnako. Tolerantnosť, otvorenosť, názorová šírka a vnútorná etika protagonistku je to, prečo tejto knihe dávam hlas.

  • Kate Bolick: Jej vlastný život (preklad: Aňa Ostrihoňová, Inaque 2016)
  • Dubravka Ugrešić: Európa v sépiovej (preklad: Tomáš Čelovský, Salon 2017)

    Neviem, kedy presne vyšla kniha Kate Bolick, odkazujúca už svojím názvom na V.W., viem však, kedy sa dostala ku mne – v roku 2017. Je to myšlienková potrava pre tie a pre tých, ktorí si kladú podobné otázky ako ja alebo autorka. Určite nie ako a kedy sa vydať ☺, na čo húfne upozorňujú upútavky a anotácie, ale ako prežiť život v súlade so sebou samou a rozvinúť to najlepšie, čo človek v sebe nosí, možno aj za cenu zdanlivo krivolakej životnej stopy. Pre ženy spisovateľky dvojnásobne dôležitý príspevok do debaty. (Viac o knihe som napísala v Glosolálii.) Nemôžem obísť ani esejistickú knihu Dubravky Ugrešić, ktorú som čítala v slovinčine a teší ma, že už aj slovenskí čitatelia majú príležitosť ponoriť sa do jej úvah. Nezaujali ma natoľko jej putovania a kritika (napr. festivalových) pomerov, ako jej názory na stav knižnej kultúry a spisovateľského stavu v čase, keď nám trh a kultúrny priemysel diktujú doslova všetko a robia z nás buď „estrádnikov“, alebo „exekútorov“ (prípadne ešte „neonomádov“ a „literárnych vagabundov“) – povedané autorkinými slovami. Presné, a teda nie veľmi povzbudivé riadky, hoci autorka vie písať aj o ťažkých témach nielen odvážne, ale aj duchaplne a s prehľadom. Česi by povedali: Má to říz!

Damas Gruska

informatik

  • Duchoňová, Diana – Lengyelová, Tünde: Hradné kuchyne a šľachtické stravovanie v ranom novoveku (Veda 2016)

    Keď nám jeden baťko nahováral, že sme (len) potomkovia pastierov oviec, veľmi tým chcel zredukovať našu minulosť. Našťastie ho už neberieme až tak vážne, našu históriu si nenecháme vziať. Vrátane dejín každodennosti. Ostatne, tie sú tuším teraz ešte zaujímavejšie ako chod veľkých udalosti.

  • J. D. Vance: Hillbilly Elegy (preklad: Martin Djovčoš, Tatran 2017)

    Zásadná kniha o tom, čo sa v Spojených štátoch deje, presnejšie, prečo sa to deje. Užitočnejšia ako stovka politických komentárov napísaných od redakčného stola. Niečo podobné by sme potrebovali aj my. Viac ako tie jalové komentáre či hodinu dejepisu navyše.

  • Enrique Gracián: Prvočísla (preklad: Jan Klíma, Dokořán, Praha, 2017)

    Žiakovi základnej školy ľahko vysvetlíte, čo to sú. Stredoškolák pochopí exaktný dôkaz toho, že ich je nekonečne veľa. Po vysokej škole môžete celý život zasvätiť ich skúmaniu. Objaviť o nich niečo zásadne nové je zárukou večnej slávy. Medzi matematikmi. Ale mohlo by, teoreticky, i prakticky rozvrátiť súčasné šifrovacie techniky. Napísalo sa o nich veľa kníh. A určite ešte napíše. Pre pokročilých i začiatočníkov. Prvočísla.

Ivan Marton

dramaturg Slovenskej filharmónie

  • Pavel Vilikovský: Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa (Slovart 2017)

    Mám rád múdre knihy a Pavel Vilikovský ich píše jednu za druhou (aj keď má pocit, že to nikoho nezaujíma). Súhlasím s Valérom Mikulom – tento autor u nás nemá páru.

  • Fedor Gál, Karol Sudor: Ešte raz a naposledy (N press 2017)

    Ďalší múdry text múdreho autora. Dúfam, že nie posledný – Fedor Gál má stále čo povedať.

  • Martin Pollack: Smrť v bunkri (preklad: Michal Hvorecký, Absynt 2017)

    Pútavá, viac ako dvestostranová esej vo výbornom preklade Michala Hvoreckého. Prečítal som na jeden dúšok.

Mária Kusá

vysokoškolská pedagogička

  • Andrea Bokníková: Potopené duše / Z tvorby slovenských poetiek v prvej polovici 20. storočia (Aspekt 2017)

    Zďaleka „nielen“ čítanka z tvorby slovenských poetiek v prvej polovici 20. storočia (ako upozorňuje obálka), ktorú „len“ zostavila Andrea Bokníková. Ide doslova o archeologickú prácu vo vzťahu k autorkám, ktoré by bez dvoch desaťročí Andreinej práce a úsilia aspekťáčok pri jej finálnom edičnom spracovaní zostali zabudnuté. Takto sa vyjavujú osudy a podoby tvorby slovenských poetiek tam, kde sme to tušili či vedeli, ale aj tam, kde to málokto čakal či vedel. Navyše, ďalší z príkladov, že tých „zelených lúk“ v slovenskej kultúre je minimálne o jednu menej…

  • Gajto Gazdanov: Večer u Claire (preklad: Eva Maliti, Europa 2017)

    Útla stostranová knižočka Gajta Gazdanova, autora, ktorý patrí do prvej vlny ruskej literárnej emigrácie. Ako veľká časť z nich, aj tento Oset (bez znalosti materského jazyka) s ruským vzdelaním skončil v meste nad Seinou (ako to dokumentuje aj obálka knihy). Tento vnútorný monológ hlavného hrdinu Nikolaja Sosedova z konca 20. rokov prečítate jedným dychom a budete vnímať ani nie príbehy hrdinu či Claire (kto je vlastne Claire????), ale autenticky magický či magicky autentický prúd vedomia spracúvajúci množstvo spomienok, impresií, zábleskov, momentov. Rovesník a svetovo známy V. Nabokov konštatoval, čo nám táto knižočka núka: „Kniha spomedzi najmilších, čo v rôznych obdobiach ulahodili duši.“ Aj slovenský čitateľ si ju dnes môže prečítať v preklade Evy Maliti.

  • 3 V podstate všetky tituly českého historika umenia Zdeňka Lukeša, v ktorých cez dejiny architektúry prináša kultúrne dejiny – dominantne, ale nielen 20. a 21. storočia.

Zuzana Bartošová

historička umenia

  • Milan Petruska, Alena Miltová, Martin Bútora, Zora Bútorová: Ale snad i pro toto jsme žili, ne? (Slon, Praha, 2017)

    Rukopis česko-slovenský, s názvom česko-slovenským, vydaný v Prahe, autorov zo Slovenska i z Česka. Pozoruhodný zdieľaným priateľstvom, ľudskou otvorenosťou a blízkosťou, dobovou atmosférou, profesionálnym entuziazmom, kultúrou slova, jedinečnými autorskými štýlmi… Úžasné čítanie. Sviatok.

  • Annie M. G. Schmidt(ová): Špinuška (preklad: Adam Bžoch, Verbarium 2016)

    V záplave komerčných detských kníh s pochybnými textami a gýčovými ilustráciami, si vážim tituly, ktorá spĺňajú kritériá „literatúry“, hoci sú určené malým čitateľom. Vážim si prekladateľov, ktorí majú vkus a sprostredkujú nášmu prostrediu tie hodnoty súčasnej svetovej tvorby pre deti, ktoré unikli komercii. S radosťou som prečítala Špinušku svojim vnúčatám a od ich rodičov som sa dozvedela, že si ju vyžiadali čítať opakovane: veselý príbeh dievčatka, ktoré sa rúti z trapasu do trapasu, im zrejme pripomínal ich vlastné zážitky.

  • Marek Švehla: Magor a jeho doba / Život Ivana M. Jirouse (Torst, Praha, 2017)

    Obšírny, poctivo napísaný životopis strhne svojou presvedčivosťou. Autor sa v ňom venuje nielen historikovi umenia Ivanovi M. Jirousovi (1944 – 2011), najvýznamnejšej osobnosti českého undergroundu, manažérovi legendárnej hudobnej skupiny The Plastic People ot the Universe, ale – čo je dôležité – aj dobovému kontextu. Túžba žiť slobodne v neslobodných rokoch, Jirousova konfrontácia s totalitným režimom, jeho iniciatívy, ktoré ho opakovane uvrhli do väzenia, jeho nezlomná odvaha čeliť moci… to všetko podáva autor v pútavej panoráme erudovaného textu, ktorému sa dá veriť, hoci presahuje hranice holého dokumentu.

Tomáš Profant

politológ

  • Ľubomír Lupták: (Ne)bezpečnosť ako povolanie (Doplněk, Brno, 2017)

    Knižka Ľubomíra Luptáka, ktorú v slovenčine vydalo brnianske vydavateľstvo, opisuje zvláštny svet expertov na bezpečnosť, ktorých poslaním je vytvárať dojem, že svet stále čelí narastajúcim a všadeprítomným hrozbám.

  • Frederic Jameson: Postmodernismus neboli kulturní logika pozdního kapitalismu (Rybka publishers, Praha, 2016)

    Pôvodná esej má dnes už 34 rokov, a predsa je stále kľúčová pre pochopenie základného konfliktu medzi radikálnou a liberálnou ľavicou.

  • Pavel Kolář, Michal Pullmann: Co byla normalizace? Studie o pozdním socialismu (Nakladatelství LN a Ústav pro studium totalitních režimů 2016)

    Kolář s Pullmannom na malom priestore a čítavou formou odhaľujú mechanizmy fungovania spoločnosti počas normalizácie.

Marek Debnár

filozof

  • Daniel Majling: Ruzká klazika (OZ Brak 2017)

    Tento rok sa objavilo viacero zaujímavých kníh, ktoré si zaslúžia pozornosť, videli sme nevídaný počet debutov aj v Anasoft litere, pre mňa osobne bol z tohto výberu vážnych kníh najviac literárne zaujímavý román Som Paula od Ondreja Štefánika. Budem však hlasovať za knihu, ktorú som si najviac užil, a tou je Ruzká klazika od Daniela Majlinga. Dalo by sa povedať, že kniha vychádza z tradície fiktívnych kníh u Borgesa či Lemovej Dokonalej prázdnoty a ďalších, ktorí ponúkajú fiktívne obsahy kníh bez toho, aby nás unúvali dlhočiznými úvahami o živote. V dnešnom svete je čas vzácna vec a smiech, a o ten ide najmä, ešte vzácnejšií.

  • Laurent Binet: Sedmá funkce jazyka (preklad: Michala Marková, Argo, Praha, 2017)

    Medzi slovenskými prekladmi som nenašiel nič, čo by ma oslovilo tak ako táto konšpiračná detektívka fraška z filozofie a semiotiky, ktorá je šťavnatým intelektuálnym brakom, a tak ju tu uvádzam. Je to kniha, ktorá sa vysmieva u nás neetablovanému žánru zvanému campus novel, takže intelektuálne rečičky, ohováračky, obťažovačky (veľa sexu) a tak podobne… a to všetko na pozadí vraždy (a nie jednej). Ale teraz vážne, kto naozaj zabil Rolanda Barthesa?

Dado Nagy

literárny publicista a moderátor

  • Arpád Soltész: Mäso (Ikar 2017)

    Vyberal som z niekoľkých výborných tohtoročných titulov: Daniel Majling – Ruzká klazika, Kornel Földvári O sebe, Pavel Vilikovský – Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa, Juraj Červenák – Vlk a dýka, Jozef Karika – Čierny rok, Eva Maliti Fraňová – Kustódi / Ariadnina kniha, Maroš Hečko – Ďalej na západ sa dá ísť len na východ, Anton Baláž – Povedz slovo čisté. A víťazom je Soltészovo Mäso. Tento „moderný western“ veľmi realisticky, no pritom zábavne zobrazuje východoslovenské kriminálne prostredie konca 90. rokov. Nejde však iba o mafiánske skupiny, pašerákov, priekupníkov či obchodníkov so živým mäsom, ale najmä tých, ktorí by mali teoreticky stáť na strane zákona. V tomto svete kriminalita funguje ako spôsob života. Deje sa s posvätením najvyšších politických miest, záujmových skupín bývalých členov KGB, Slovenskej informačnej služby, prokuratúry a súdov, až po policajného generála, ktorého úlohou je predovšetkým dozerať na hladký priebeh všetkých transakcií. Výborný žánrový román, napísaný s humorom a jazykovou invenciou.

  • Han Kang: Vegetariánka (preklad: Petra Ben-Ari, Odeon, Praha, 2017)

    Vyberal by som z: Ian Mc Ewan – V orechovej škrupinke, Ľudmila Ulická – Jakubov rebrík, S.S. Montefiore – Romanovovovci, T. Marshall – V zajatí geografie. No zvíťazila Vegetariánka. Kangova kniha nás uvádza do exotického kultúrneho prostredia ovplyvneného konfuciánskou tradíciou a ponúka dielo výnimočnej krásy a literárnych kvalít. To, čo na tomto románe uchváti asi najviac, je majstrovská kompozícia príbehu, bravúrna psychologizácia postáv a sila umeleckých obrazov. Vegetariánka je kruto-krásna, vášnivá a smutná kniha. Jej ústrednou témou je potlačená ženská individualita vychádzajúca z faktu, že Kórea sa pravidelne umiestňuje v poslednej tretine rebríčkov hodnotiacich postoj k ženám a rovnosť medzi pohlaviami.

Michal Tallo

básnik a filmový kritik

  • Ondrej Štefánik: Som Paula (Tatran 2016)

    Ondrej Štefánik sa so svojou treťou knihou, románom Som Paula, právom stal laureátom prestížnej prozaickej ceny Anasoft litera. V zatiaľ najsilnejšej a najprecíznejšie vybudovanej Štefánikovej knihe je nám predostieraný obraz rozkladu sveta skrz osobné životy niekoľkých protagonistov; apokalypsa optikou jednotlivca. Som Paula je pre slovenskú literatúru veľmi dôležitou knihou – a možno nielen pre ňu. Preto ju považujem za svoju osobnú (prozaickú) knihu roka, ak nie celej poslednej dekády.

  • Ivan Štrpka: Fragment (rytierskeho) lesa (Modrý Peter 2016)

    Nedá mi neupriamiť pozornosť ešte na jednu knižku, tentoraz nie prozaickú, ale básnickú – Fragment (rytierskeho) lesa nášho najvýznamnejšieho básnika Ivana Štrpku vyšiel na prelome rokov 2016 a 2017 tak trochu nenápadne, hoci ide z môjho pohľadu o zatiaľ najlepšiu Štrpkovu knihu. Básňami v nej akoby sa čiastočne vracal k svoju skoršiemu obdobiu tvorby, keďže ich považujem za čitateľsky prístupnejšie než niekoľko posledných Štrpkových kníh – zároveň však ide o poéziu vyzretú, nesmierne hlbokú, poéziu kolosálnych rozmerov, ktorá by mala byť povinnou jazdou pre každého, kto chce vidieť, ako vyzerá súčasné básnictvo vo svojej najsilnejšej podobe.

  • Emma Kausc: Cykly (Nakladatelství Šimon Ryšavý, Brno, 2017)

    Debut Emmy Kausc je ešte pomerne čerstvý, do distribúcie sa dostal niekedy v priebehu októbra. O to pozoruhodnejším zjavom je: devätnásťročná autorka svoj rukopis dokončila ešte ako osemnásťročná, ak by sme však túto informáciu nedostali, nikdy by sme si nízky vek autorky ani netrúfali odhadnúť. Nenájdeme tu žiadne adolescentné výboje; naopak, v Cykloch objavujeme kultivovanú poéziu so silným intelektuálnym podhubím. Knižke by možno prospela starostlivejšia redakcia, napriek tomu ide o mimoriadne zrelý debut výnimočne talentovanej mladej autorky, o ktorej budeme zrejme ešte veľa počuť.

Joseph Grim Feinberg

antropológ a esejista

  • Silvester Lavrík: Nedeľné šachy s Tisom (Dixit 2016)

    Skrz nezvyčajnú rozprávačku Lavrík ponúka nezvyčajný pohľad na kľúčový moment slovenských dejín.

  • Italo Calvino: Neviditeľné mestá (preklad: Stanislav Vallo, Artforum 2016)

    Klasika o tom, že mestá sa stávajú miestami prostredníctvom rozprávania.

  • Egon Bondy: Pracovní analýza (Filosofia 2017)

    Posledný veľký text od velikána českého undergroundu, ktorý zostával nepublikovaným. Konečne sa môžeme dočítať, ako Bondy analyzoval a kritizoval politický systém, proti ktorému vo svojich básňach a vo svojej próze protestoval – a vysvetľuje zároveň, prečo sa nikdy nehlásil k liberálnemu kapitalizmu ako k riešeniu problémov týmto systémom vyvolaným.

Silvia Ruppeldtová

prekladateľka a publicistka

  • Elif Shafak: Architektov učeň (preklad: Katarína Varsiková, Slovart 2017)

    Autorka Štyridsiatich pravidiel lásky sa aj v tejto knihe príbehom indického chlapca Džahana a jeho slona v Istanbule 16. storočia vracia k učeniu islamského súfizmu ako zdroju slobody, osobnej odvahy a lásky k životu ako k ceste, ktorá sa musí kráčať za akýchkoľvek okolností. V období rozmachu Osmanskej ríše po víťazstve pri Moháči sa Džahan vo svete brachiálnej sily a moci zásluhou svojho majstra, hlavného architekta Sinana, presviedča, že nie poslušnosť má vo viere Boh rád, ale ducha vzbury a lásky. Škoda, že dobrý preklad Kataríny Varsikovej neprešiel starostlivejšou jazykovou korektúrou.

  • Marie Jirásková (ed.): Milena Jesenská, Křižovatky (Výbor z díla) (Torst, Praha, 2017)

    Dielo jednej z najvýznamnejších postáv českej kultúry a žurnalisticky 20. storočia Mileny Jesenskej bolo dosiaľ známe len sprostredkovane – zo životopisov a z opisov. Známejší ako jej reportérska práca bol pravdepodobne jej vzťah s Franzom Kafkom a jeho listy Milene. Literárna historička a editorka Marie Jirásková pripravila obsiahly výber z diela, ktorý je prierezom myslenia a práce osobnosti českej a európskej medzivojnovej kultúry a zároveň dokumentom doby, v ktorej Milena Jesenská ľudsky obstála podľa zásad, ktorými viedla svoje myslenie.

Jakub Prokeš

zástupca šéfredaktorky denníka Pravda

Tento rok by som rád pod vianočný strom v tejto kategórii odporučil hneď tri vzácne lahôdky. Prvá knižka je menšia, druhá má formát monografie a napokon tretia, tá je obrovská. Všetky tri publikácie sú senzačné; poctivé, inteligentné a inšpirujúce. Ako noblesné víno pre fajnšmekrov. Trojicu kníh spája fakt, že nestoja iba na brilantnom slove, ale aj, a to najmä, na výnimočných obrazoch:

  • Milan Lasica, Marek Ormandík: Piesnenie (Slovart 2016)

    Fajnové Lasicove texty, emotívne Ormandíkove obrazy. Vyše päť tuctov piesní, ktoré vyšli v rokoch 1981 až 2014: Bolo nás jedenásť; Sťahovaví vtáci; Čerešne; Kapitán; No tak to vidíš; Mlčanlivý spoločník; Kúsoček páperia; Raňajky s blízkou osobou; Mám túžbu… Maliar Marek Ormandík k nim povyberal vyše dve stovky svojich obrazov, ilustrácií a kresieb. Ostrie žiletky jeho tvorby vedno ustavične brúsia tragédia a groteska. Krehké spojenie, tá jemnulinká hranica, reže do živého. Zabolí i rozosmeje. Pichá i podpichuje. Zážitok z tejto knižky umocňuje aj práca tímu trnavského grafického štúdia Pergamen.

  • Rudolf Krivoš (GMB 2017)

    Výpravná monografia venovaná majstrovstvu posledného žijúceho člena legendárnej Skupiny Mikuláša Galandu – akademického maliara Rudolfa Krivoša. Vyše 160-stranová publikácia vyšla pri príležitosti mimoriadnej výstavy Pocta veľkému maliarovi Rudolfovi Krivošovi v Mirbachovom paláci v Bratislave. (Potrvá až do 8. januára.) Sedemdesiatjeden diel zapožičalo desať galérií, Národná banka Slovenska, sedem súkromných zberateľov i samotný autor. Unikátny výber. Neopakovateľnosť výstavy, a tiež monografie, spočíva aj v ďalšom fakte – výtvarník sa osobne podieľal na výbere obrazov, a tak významne ovplyvnil koncepciu výstavy i knihy. Kolektívne dielo: Jan Kukal (spoluvýber diel a koncepcia výstavy), Juraj Mojžiš (text), Ivan Jančár (odborný poradca), Andrea Andreutti-Pokorná (dizajn).

  • Ivan Melicherčík: Obrazy-obry (i+i print 2017)

    Horúca novinka rešpektovaného zberateľa umenia a publicistu, ktorú on sám skromne volá katalóg k výstave. Už tretia Melicherčíkova knižná pocta legende českej figuratívnej a monumentálnej maľby Jiřímu Načeradskému. Štyridsaťtri reprodukcií veľkorozmerných obrazov na deväťdesiatich šiestich stranách a predovšetkým na veľkorysom a na Slovensku nevídanom obrom formáte – 31,5 × 42 cm! Neprehliadnuteľný (aj doslova) vydavateľský počin. Obsah, forma, esprit – všetky ingrediencie dovedna robia aj z publikácie zberateľský klenot. Do života ju uvedú v utorok 19. decembra v piešťanskej Galérii Fontána na vernisáži rovnomennej výstavy.

  • Michal Macháček: Gustáv Husák (Vyšehrad, Praha, 2017)

    Príkro by sme azda mohli povedať, že túto knihu sme si na Slovensku mali napísať sami. Či sa to niekomu páči, alebo nie, Gustáv Husák je jednou z najvýraznejších a najdôležitejších postáv česko-slovenských dejín. Macháčkova 632-stranová práca je prvou ucelenou monografiou o Gustávovi Husákovi a odhaľuje nové fakty nielen z jeho života, ale aj našich dejín 20. storočia. Kniha stojí na výskume dosiaľ neznámych prameňov z českých, slovenských a ruských archívov i súkromného archívu rodiny Gustáva Husáka. Vstup do Komunistickej strany Československa, Slovenské národné povstanie, proces a väzenie za „buržoázny nacionalizmus“, rehabilitácia, rok 1968, postupný návrat na vrchol moci, normalizácia, posledný prezident socialistického Československa, revolučný rok 1989 – originálna publikácia ukazuje, že politika nebýva len heslovitá, lež zavše má aj mnoho prekvapivých vrstiev.

Petra Fornayová

choreografka, tanečnica

  • Ondrej Štefánik: Som Paula (Tatran 2016)

Zuzana Golianová

divadelná dramaturgička, publicistka

  • Riika Pelo: Náš všedný život (preklad: Kateřina Výtisková, Kniha Zlin 2017)

    Fínska autorka Riikka Pelo napísala mnohovrstevnatý román Náš všedný život, ktorý sa predstavuje ako monumentálna historická freska. Ide o kombináciu obrazu porevolučného Ruska meniaceho sa na Sovietsky zväz a životný príbeh významnej ruskej poetky Mariny Cvetajevovej a jej dcéry Ariadny Efronovej. Dve témy, ktoré spolu súvisia. Dve nádoby, jedna v druhej. Dvojité dno. Akoby sa Pelo zručnosťou skúsenej fotografky zamerala na Rusko v 30. rokoch, na Moskvu, ktorá chcela znamenať Nový svet, a priblížila si práve tieto dve postavy. Zoom.

Gabriela Rothmayerová

novinárka, spisovateľka

  • Etela Farkašová: Scenár (VSSS 2017)

    Etela Farkašová vo svojom Scenári privádza na scénu dve osamelé a najmä bezbranné ľudské bytosti. Manželia intelektuáli dozreli, vychovali deti, zostali sami. Sami s hudbou, ktorú vždy milovali. Obaja poznajú význam slov a odrazu sa ukáže, akoby im v zrelom veku prekážali. Ten svet, kde sa všetko ešte dalo vyjadriť citom, sa im pred očami stratil, s ním aj význam slov. Iba hudba má ešte silu elektrického výboja. Hudba – a deti. Presnejšie, už iba jedno dieťa, vnuk. Príde nečakane a s netušenou silou zasiahne do ich odchádzajúceho života. Lebo ešte nemusí byť všetko stratené. Je tu hudba a je tu to dieťa, ktoré sa narodí pre nádej. Smutná kniha, Ivica Ruttkayová ju nazvala thrillerom.

  • Alice Munroová: Veřejná tajemství (preklad: Zuzana Mayerová, Nakladatelství Paseka, Praha, 2017)

    Od poviedok Příliš mnoho štěstí ma táto kanadská spisovateľka drží v zajatí svojich prostých, a predsa veľmi rafinovaných príbehov. Veľmi mi pripomína našu Veroniku Šikulovú – rozšafnosťou, ale aj utlmeným smútkom a v kontrapunkte vtipom. Bez sentimentu, a predsa kopa citu.

  • Michal Macháček: Gustáv Husák (Vyšehrad, Praha, 2017)

    Pamätníci vedia, že Gustáv Husák býval nielen tou dnes opľúvanou postavou, ale aj nespornou autoritou. Mnohí sa ho báli, pretože ich prevyšoval intelektom, mnohí mu zazlievali, že sa – napriek tomu vysokému intelektu – podriadil mocnosti a zapadol do intrigánskeho sveta politiky. Ako to bolo naozaj? Mladý historik napísal rozsiahle dielo o živote dramatickej postavy slovenských dejín bez predsudkov a bez snahy glorifikovať ho. Dielo o to cennejšie, že sa naň podujal ako jedno z „Husákových detí“.

Výber z kníh, za ktoré respondenti hlasovali v... Foto: Pravda, Ivan Majerský, fotografia vznikla v bratislavskom kníhkupectve Artforum
Kniha roka 2017 Výber z kníh, za ktoré respondenti hlasovali v ankete Kniha roka 2017 denníka Pravda.

Katarína Kucbelová

poetka

  • Ivan Štrpka: Fragment (rytierskeho) lesa (Modrý Peter 2017)

    Zvykli sme si, že Ivan Štrpka je tu, píše a výrazne presahuje náš štandard. Neviem, či dokážeme dostatočne oceniť, že to robí v našom jazyku. Zvykli sme si nekritizovať zavedených autorov, stierať hranice medzi výborným a priemerným, ale v tomto zlozvyku, možno lenivosti, sa stráca práve dielo Ivana Štrpku, pretože napísal knihu, ktorú netreba len tolerovať, ohľaduplne, blahosklonne a za zásluhy, ale je jednoducho opäť výnimočná.

Viliam Klimáček

spisovateľ

  • Daniel Majling: Ruzká klazika (OZ Brak 2017)

    Editor diela dokázal, že aj Slováci, hoci len v preklade, dokážu písať svetový humor.

  • Terry Gilliam: Gilliameska (preklad: Simoneta Dembická, Jota, Brno, 2017)

    Nenahraditeľný manuál pre všetkých milovníkov Monty Pythons Flying Circus, vizuálna lahôdka. Svetoznámy režisér a bývalý animátor spomína na svoje začiatky pod vlajkou umeleckej anarchie, ale hovorí aj o prehrách a nedokončených filmoch.

Daniela Tóthová

riaditeľka Malokarpatskej knižnice v Pezinku

  • Anton Baláž: Povedz slovo čisté (LIC 2017)

    Román o posledných rokoch básnika, literárneho vedca a publicistu Štefana Krčméryho, ktorý posledné roky strávil v psychiatrickej liečebni v Pezinku, primárne sa venuje obdobiu začiatku 50. rokov 20. storočia. Skvele napísaný.

  • Hanya Yanagihara: Malý život (preklad: Petra Diestlerová, Odeon, Praha, 2017)

    Príbeh štyroch priateľov z univerzity, príbeh s tajomstvom. Príbeh aj o tom, čo sa stane, ak človeka od detstva nikto nemiluje a ak si tento človek na to zvykne a ako žije. Depresívna, ale krásna kniha.

  • Jáchym Topol: Citlivý člověk (Torst, Praha, 2017)

    Brutálne, fascinujúce a pravdivé stvárnenie života, ktorý sa nedá žiť, ale musí. Magický realizmus v Česku, bordel ako idylické miesto s rodinnou atmosférou, alkoholický vidiek, beznádej, poníženie. Takmer ruský román, skvele napísaný. Groteska? Áno, ale zasiahne nás, žijúcich na česko-moravsko-slovenských kopčekoch. Vieme svoje. Raz prečítať a viac už nie, človek už nezabudne.

  • Marie Jirásková (ed.): Milena Jesenská. Křižovatky (Výbor z díla) (Torst, Praha, 2016)

    Vôbec prvý výber z diela publicistky a novinárky Mileny Jesenskej, ktorý svojím rozsahom a zameraním zodpovedá významu tejto mimoriadnej osobnosti českej kulúry.

Dana Podracká

spisovateľka

  • Mila Haugová: Srna pozerajúca na Polárku (Ars Poetica 2017)

    Zbierka Mily Haugovej je majstrovským básnickým záznamom zjednocovania osobných a kozmických mystérií. Je o duši, ktorá dozrieva nielen do sladkosti, ale aj do mlčania, v ktorom sa rozprestiera galaktika priestoru, druhý breh, tekutá hranica sveta. Kde je poetika srdca možná rovnako v srdci srny, ako v bytí Polárky.

  • Octavio Paz: Každodenný oheň (preklad: Ján Zambor, Skalná ruža 2017)

    Zamborov výber a preklad z diela nobelovca Octavia Paza sú poctou španielčine, ale aj poetickým možnostiam slovenčiny. Pazov vesmír spočíva v „pluralite priestorov“, ktoré sa Zamborovi prekladateľským zlatým rezom podarilo zviditeľniť, uhádnuť živé telo zo slov. Kniha je svedectvom, povedané Pazovými veršami, že „poézia nie je pravda: je zmŕtvychvstaním osobnej účasti, dejinami, premenenými na pravdu nedatovaného času“.

Peter Bilý

básnik, prozaik a prekladateľ

  • Andrea Bokníková (ed.): Potopené duše (Aspekt 2017)
  • Ria Valé: Môj sen o láske (Slovart 2017)
  • Hanif Kureishi: Budha z predmestia (preklad: Marína Galisová, Premedia 2017)

Michal Jareš

literárny historik

  • Ľuboš Bendzák: Samota je moja staršia sestra (Modrý Peter 2017)

    Zápisky zo dňa i z noci, zápisky premýšľavé, ironické i pochybujúce o zmysle všetkého – a zároveň plné poézie, samoty aj svojbytného sarkazmu. Málokto z autorov je na Slovensku taký „svoj“: „Keď chcete byť veľkým spisovateľom alebo čitateľom, nemôžete čítať len Šuleja a Habaja, ale Danteho, Rilkeho alebo Edgara Allana Poea.“

  • Miklós Szentkuthy: Burgundská kronika (preklad: Peter Macsovszky, Drewo a srd 2017)

    Malá ochutnávka z obrieho diela Miklósa Szentkuthyho – naviac v rukách Petra Macsovszkého. To znamená veľké dobrodružstvo a obrovskú zábavu k tomu. Košaté súvetia, odbočky a chaos sveta „akéhosi“ 15. storočia, ktoré skôr vypovedá o nemenných povahách ľudí.

Elena Hidvéghyová-Yung

spisovateľka, sinologička

  • P. Milčák, M. Ormandík eds.: Ako sa číta obraz / Tridsaťšesť autorských interpretácií (Modrý Peter 2017)

    Vraj výtvarnému artefaktu, ktorý potrebuje interpretáciu, niečo chýba… píše v knihe jeden z maliarov. Dovolím si nesúhlasiť. Sama si výklady k obrazom – občas krvopotne – robievam, ako každý. Lenže čo mal v hlave samotný autor – jeho hlas som vždy chcela počuť (a nepočula). Tridsaťšesť autorov mi osvetlilo svoje pochody ducha. Kniha ma veľmi potešila i zaujala.

  • Bärbel Reetzová: Hesseho ženy (preklad: Elena Diamantová, Petrus 2017)

    Večná téma: tvorivosť a rozlet ducha verzus (škrtiaci) manželský zväzok… Vynikajúco napísaná a vynikajúco preložená kniha plná zasvätených detailov – autentických výpovedí, listov, denníkov atď. Hoci sa v knihe vyskytujú aj iné ženy, prím hrajú tri zákonité manželky. Vo vzťahu k nim Hesse vyznieva ambivalentne: egomaniak i mučeník v jednom tele.

Miro Švolík

fotograf

  • Karol Sudor, Fedor Gál: Ešte raz a naposledy (N Press 2017)

    Rekapitulácia celého doterajšieho života v rozhovoroch + komentáre k súčasnému stavu spoločnosti z pozície politológa.

  • Abbate, Carolyn; Parker, Roger: Dějiny opery. Posledních 400 let (preklad: Robert Novotný, Argo, Praha, 2017)

    Dejiny opery zasvätene rozoberajú mnohé diela najväčších skladateľov, počínajúc Monteverdim a Händlom cez Mozarta a Verdiho a končiac Wagnerom, Straussom, Puccinim, Bergom a Brittenom. Autori čítavo opisujú aj spoločenské, politické a literárne pozadie opery, ekonomické súvislosti a neustávající polemiky, které vývoj opery sprevádzajú celé storočia.

  • Marek Švehla: Magor a jeho doba (Nakladatelství Torst, Praha, 2017)

    Kniha o odvahe a slobode v živote jedného výnimočného človeka.

Dorota Sadovská

maliarka, fotografka a výtvarníčka

  • Viktor Suchý: Básne o počasí (Modrý Peter 2017)

    Veľa nápadov skrytých do mála slov.

  • Byung-Chul Han: Vyhořelá společnost (preklad: Radovan Boroš, Rybka Publishers, Praha, 2016)

    O pretlaku pozitivity, ktorá sa bez prirodzenej negativity stáva sama ohrozujúcou, o ilúziách neobmedzených možností, ktoré prinášajú rafinované sebavykorisťovanie alebo aj neschopnosť konať, o požiadavke absolútnej transparentnosti, ktorá produkuje inscenovanie, ale aj nedostatok dôvery, bez ktorej nie je možný žiaden tvorivý čin, o strate tajomstva a neistoty, ktoré profanujú Éros, o výkonnosti, ktorá ovláda všetky sféry a ovplyvňuje aj lásku či sexualitu, o dôsledkoch digitálneho narcizmu a mnohom ďalšom. Nie, nie je to kniha nárekov, ale otvorených výziev k hľadaniu vlastného pohľadu na to, čo spolu žijeme.

Omar Mirza

kurátor výstav, kritik výtvarného umenia

  • Alexandra Salmela: Antihrdina (Artforum 2017)

    Hutný, chutný a hustý román, v ktorom sa niekedy organicky a inokedy anorganicky prelína viacero línií rozprávania. Miešajú sa tu dystópia s utópiou, humor s iróniou a cynizmom, realita s fikciou, chuť zo života s pachuťou z reality. Nečíta sa to vždy ľahko – nie až tak kvôli občas náročnejšej, no o to zaujímavejšie poňatej obsahovej i grafickej forme knihy, ale najmä preto, že autorka tne do živého a demaskuje problémy, pred ktorými by sme radšej strčili hlavy do piesku: ambivalenciu až pokrytectvo rôznych, často len módnych lifestylových, prípadne myšlienkových prúdov a ich (ne)možná koexistencia so súčasným nastavením nášho globalizovaného sveta, v ktorom na jednej strane tak radi nadávame na konzumerizmus, na druhej strane však veľmi radi konzumujeme všetko, čo je eko a bio. V našom prekrásnom novom svete, v ktorom dokážeme zaručene spotvoriť každú bezchybnú myšlienku týkajúcu sa nového a spravodlivého spoločenského zriadenia.

Erik Ondrejička

geodet a básnik

  • Gabriela Grznárová: Neha snehu (Petrus 2017)

    Mnohí milovníci poézie môžu byť unavení z dekompozície, dekonštrukcie, absencie čistých tónov a z prešľapovania okolo ničoho. Zbierka Neha snehu pôsobí vzhľadom na spomenuté kvality ako čitateľské pohladenie. Autorka neobvykle zručne nadväzuje nielen na tie najlepšie tradície, charakterizujúce tvorbu zvukovo organizovaného verša, ale jej poézia sa vyznačuje sympatickou a dnes už málo akcentovanou pokorou, zbytočnou neprekompliko­vanosťou, príjemnou estetikou a schopnosťou čitateľsky zaujať. Po ocenení autorkiných básní vo viac ako 60 literárnych súťažiach vychádzajú napokon knižne. Zbierka pôsobí ako umelecký artefakt aj estetikou knihárskeho spracovania. Verše Gabriely Grznárovej sú ilustrované akvarelmi Jany Kianičkovej Godálovej.

  • Bärbel Reetzová: Hesseho ženy (preklad: Elena Diamantová, básne Marián Hatala, Petrus 2017)

    Mnoho miliónov čitateľov (vrátane mňa) označilo za najlepší román všetkých čias Hesseho Siddhárthu. Bärbel Reetz mimoriadne pútavým spôsobom zapĺňa nezmapované miesta života literárneho génia. Kniha je členená podľa Hesseho manželiek, ktoré mal tri, hoci podľa vlastného presvedčenia na manželstvo nikdy nedozrel. Hesse ako veľmi zábavný spoločník čelil aj vplyvu ťažko špecifikovateľného množstva ďalších „múz“. Kniha, na ktorú sa autorka pripravovala mnoho rokov, je zároveň sondou do života výnimočných nemeckých a švajčiarskych intelektuálov, umelcov a filozofov, žijúcich v komplikovanej dobe. Autorka Hesseho v ničom nešetrí, no skvelým spôsobom zachytáva umelcov vnútorný rozpor medzi rodinným životom a umeleckou tvorbou. Kniha je vynikajúco preložená Elenou Diamantovou a pri preklade veršov sa nenechal zahanbiť ani básnik Marián Hatala.

Ivana Taranenková

literárna historička a kritička

  • Daniel Majling: Ruzká klazika (OZ Brak 2017)
  • Vanda Rozenbergová: Muž z jamy a deti z lásky (Slovart 2017)

    Asi najoriginálnejší prozaický počin za končiaci sa rok, ktorý sa ani tak nezabáva na ruskej klasike, ako skôr na našom pohľade na ňu. Netrpezlivo však očakávam nového Ruda a po slovensky. Tiež by som chcela pripomenúť nový román jednej z najzaujímavejších súčasných prozaičiek Vandy Rozenbergovej – nekonvenčné rozprávanie o jednej svojskej rodine.

  • Božena Správcová: Uctívači kruhů (Trigon 2017)
  • Josef Pánek: Láska v čase globálních klimatických změn (Argo, Praha, 2017)

    Z mnohých pozoruhodných titulov českej prózy by som rada upriamila pozornosť na aspoň dva – lyrickú prózu poetky Boženy Správcovej o svete, kde pre čas a priestor platia iné zákony, kde sa magické stretáva s banálnym a realita dolieha v podobe prízrakov, a novelu Josefa Pánka o možnostiach súčasníka vo svete, kde je čoraz menej priestoru pre ideály a pribúda trpkosť a frustrácia.

Mária Hejtmánková

kultúrna manažérka

  • Kornel Fӧldvári: O sebe (LIC 2017)

    Prvý raz som sa stretla s Kornelom Fӧldvárim vo vydavateľstve Kolomana Kertésza Bagalu, kde som pracovala. Do kancelárie vošiel charizmatický pán, ktorého slová bolo počuť až do skladu. S mojím kolegom Oliverom Rehákom (áno, aj on pôsobil u K. K. Bagalu) sme stáli za dverami a so zatajeným dychom sme načúvali (nepatrí sa to, ale neodolali sme). Asi po 20 minútach sa ozvalo: „Mládež, čo tam stojíte za dverami? Poďte dnu!“ Návštevy Kornela Fӧldváriho vo vydavateľstve boli vždy príjemnou oslavou. Počúvať ho bol úžasný zážitok. Preto som nesmierne rada, že vďaka Petrovi Krištúfkovi vyšla kniha pamätí jedného z najkrajších ľudí, akých som strela. A keď ju čítam, počujem opäť Kornela Fӧldváriho.

  • Luke Pearson: Hilda a kamenný les (preklad: Martina Knápková, Paseka, Praha, 2017)

    Na prvý pohľad sa zdá, že je to kniha určená pre malú čitateľku. Ibaže dobrodružstvá modrovlasej Hildy zaujmú aj jej staršieho brata, aj mamu a napokon knihu nedokáže vytrhnúť z rúk ani ocovi. Luke Pearson so svojím komiksom dobýva Európu a podarilo sa mu úspešne zakotviť aj u nás doma.

Karol Csiba

pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV

  • Vanda Rozenbergová: Muž z jamy a deti z lásky (Slovart 2017)

    Próza ako citlivo nekompromisný bedeker tvrdého prežívania súčasníka, pri ktorom sa celkom určite nemusíme hanbiť za úsmev.

  • Paolo Cognetti: Osem hôr (preklad: Martina Kolenová, Ikar 2017)

    Aj priateľstvo medzi mužmi môže byť klasicky dobrodružné a zároveň citlivé. Ak sa k tomu pripíše všeobecná lásku k horám, emóciám asi neunikneme. Napriek občasným pochybnostiam to v tomto prípade nemusí prekážať.

Matúš Kvasnička

vedúci rubriky Kultúra, denník Pravda

  • Václav Macek, Jelena Paštéková: Dejiny slovenskej kinematografie 1896 – 1969 (Slovenský filmový ústav 2017 a FOTOFO / Stredoeurópsky dom fotografie 2016)

    Slovensko je v rámci krajín V4 jedinou, ktorá má spísané svoje dejiny kinematografie. Vyšli už v roku 1997 a teraz po dvadsiatich rokoch znovu. Nie je to však iba nejaká ľahko oprášená verzia. Kým Václav Macek a Jelena Paštéková dianie v slovenskom filme od roku 1896 až po rok 1996 vtesnali v prvej verzii na necelých 530 strán bez záverečných prehľadov, prvý zväzok novej verzie, ktorý mapuje roky 1896 až 1969, má oproti prvým dejinám niekoľko desiatok strán navyše, pretože obsahuje nové informácie a kontexty podporené archívnymi výskumami aj v zahraničí, čo sa odrazilo najmä na prvých dvoch kapitolách. Najviditeľnejšou zmenou oproti dejinám spred dvadsiatich rokov je nová grafická a obrazová úprava, ktorá knihu robí čitateľsky oveľa atraktívnejšou.

  • Chimamanda Ngozi Adichie: Všetci by sme mali byť feminist(k)ami (preklad: Kristína Karabová, Absynt 2017)

    Všetci by sme mali byť feminist(k)ami. Čo to znamená? Esej nigérijskej spisovateľky Chimamandy Ngozi Adichi definuje feminizmus pre 21. storočie. Vychádza z vlastných skúseností aj zo znalosti rodovej problematiky a zdôrazňuje rovnosť pohlaví. Jej slová sú jasné, úprimné a presvedčivé.

Matúš Mikšík

literárny kritik, šéfredaktor časopisu Knižná revue

  • Martin M. Šimečka: Medzi Slovákmi (N Press 2017)

    Text Martina M. Šimečku o jeho pohľade na moderné dejiny Slovenska je trýznivým sebaspytovaním a sebaspochybňovaním autora, zároveň však cez kultiváciu uvažovania a písania o tomto uvažovaní aj rozširovaním intelektuálneho potenciálu nielen jeho samotného, ale aj každého, kto si knižku prečíta. Šimečka pôsobivo kombinuje kráľovský žáner eseje s prvkami sociologickej a politologickej sondy, výsledný tvar podopiera dobre ustrojená makrokompozícia a text napokon disponuje aj nejednou literárnou kvalitou.

  • Octavio Paz: Každodenný oheň (preklad: Ján Zambor, Skalná ruža 2017)

    Poézia Octavia Paza je elegickou piesňou o (ne)uchopiteľnosti identity miest, ľudí a reality ako takej; (ne)možnosti usporiadania jazykových prvkov, a teda i ľudského vyjadrovania do dokonale harmonického systému; (ne)definovateľnos­ti vzťahu k žene i ženy samotnej. Pazova poézia hľadania nastoľuje základné otázky o povahe a zmysle bytia, stávajúc sa tak možným predkrokom do života.

Milan Čupka

reportér prílohy Víkend, denník Pravda

  • Karl-Markus Gauss: Roztratení Nemci (Absynt 2017)

    Táto „absyntovka“ ma dostala nielen preto, že mám medzi predkami Mantákov. Reportáže o torzách kedysi silných litovských, spišských a čiernomorských nemeckých komunít dýchajú človečinou. Rakúsky spisovateľ Karl-Markus Gauss opisuje ich pohnuté dejiny, ale rozprávať necháva najmä rôzne šarmantné i mierne bizarné postavičky, posledných zanietených reprezentantov roztratených Nemcov. A ak chcete vedieť, čo je mantáčtina a ako sa odlišuje od potokš, nalistujte si rovno koniec 5. kapitoly o spišských Nemcoch.

  • Tim Marshall: V zajatí geografie (Premedia 2017)

    Tim Marshall začínal ako neúspešný maliar. Obdobnú kvalifikáciu majú dnes mnohí „komentátori” tzv. alternatívnych médií. Rozdielom je, že Marshall si po neúspechu so štetcom vybudoval úctyhodnú 30-ročnú novinársku kariéru. Bol napr. jedným z mála západných novinárov, ktorí v roku 1999 ostali v Belehrade aj počas bombardovania. Dnes píše analýzy a knihy. V zajatí geografie orientuje v svete geopolitiky. Porovnal by som ju s mapou vášho mesta. Jednotlivé prvky, ktoré opisuje, zrejme poznáte, no v celku prináša prehľad. A je užitočná.

Rudolf Urc

filmový dramaturg, režisér

  • Kornel Földvári: O sebe 2007 – 2011 (LIC 2017)

    Jeho zvedavé, šibalské oči prenikli do každej falše. Nemilosrdne obnažoval hlúposť a namyslenosť. A pritom mal v sebe toľko dobroty a ľudského taktu, s akým som sa nikde inde nestretol. Je to krásna a vzácna kniha o krásnom a dobrom človeku Kornelovi.

  • Simon Sebag Montefiore: Romanovovci (preklad: Mária Kočanová, Tatran 2017)

    Autor je zasvätený historik a jedinečný rozprávač. Získal si ma už svojou „staliniádou“. Príbeh Romanovovcov je pohľad z druhej strany. Aj tu je veľa tajomstiev, sĺz a krvi. V tom sú si oba príbehy podobné. Jednoducho – sú ruské.

  • Milan Kundera: Kniha smíchu a zapomnění (Atlantis, Brno, 2017)

    V krátkych kapitolách, rozložených ako filmové zábery (Kundera učil na pražskej filmovej fakulte) sa prestriháva smútok so smiechom, ľahkovážne privilégiá lásky s osudovými chápadlami moci. A pamäť jedno i druhé demaskuje. Kunderovsky moderné stretnutie prózy a lyriky.

Katarína Sedláková

redaktorka

  • Jozef Tancer: Rozviazané jazyky (Slovart 2016)

    Fascinujúce rozprávanie 20 obyvateľov medzivojnovej Bratislavy o živote v multikultúrnom prostredí. Aké jazyky používali? Kedy vlastne možno hovoriť o bilingválnosti? Musí človek dva či viac jazykov ovládať alebo stačí, že ich považuje za svoje? V knihe rozhovorov germanistu Jozefa Tancera spomínajú spovedaní na svoj život v Bratislave. Je medzi nimi prekladateľka z češtiny a zo slovenčiny Judit Mayer, ktorá kultivovala dielo niekoľkých generácií spisovateľov na Slovensku, ale aj Berta Dvořáková, dcéra lekárnika Izáka, ktorý pracoval v lekárni U Salvátora oproti Dómu sv. Martina, ale aj karpatskí Nemci. Rozhovory dopĺňajú zaujímavé rodinné fotografie a rôzne osobné dokumenty, denníky a pod. Stojí za prečítanie.

  • Piu Marie Eatwellová: Žáby se přece jedí / Pravda o Francouzích (preklad: Jitka Fialová, Argo, Praha, 2016)

    Kto má rád Francúzsko, do tejto knižky sa zaľúbi. Piu Marie Eatwellová pochádza z Indie, kde sa v Kalkate narodila anglicko-indickým rodičom, v Oxforde vyštudovala angličtinu a potom niekoľko rokov pracovala pre BBC a iné televízie. Niekoľko rokov žije vo Francúzsku a práve tomu venovala svoju úspešnú prvotinu – vtipne v nej objasňuje, či Francúzi naozaj jedia žaby a kone, či sú posadnutí sexom a či francúzske deti nehádžu jedlom. A dozviete sa aj také pikošky, ako vzniklo slovo restaurant – pôvodne označovalo polievku zvanú bouillon restauran, teda posilňujúci, vzpružujúci vývar – ale nebudem viac prezrádzať, prečítajte si to sami v skvelej knižke s peknou obálkou, na ktorej je cez kresbu žaby prekrížený nôž a vidlička…

Iveta Škripková

dramaturgička, dramatička, režisérka

  • Chimamanda Ngozi Adichie: Všetci by sme mali byť feminist(k)ami (preklad: Kristína Karabová, Absynt 2017)

    Esej o tom, čo znamená byť ženou v dnešnom svete, napísaná veľmi brilantne a s hlbokým poznaním ženskej skúsenosti. Napriek mnohým zmenám v názoroch na postavenie žien sa na Slovensku stále táto problematika buď démonizuje, alebo marginalizuje. Túto knihu sa rozhodli dávať povinne školákom vo Švédsku. Určite jej vydanie považujem za ďalší z počinov tohto mimoriadneho slovenského vydavateľstva.

Daniel Bernát

filmový publicista

  • Václav Macek, Jelena Paštéková: Dejiny slovenskej kinematografie 1896 – 1969 (Slovenský filmový ústav a FOTOFO / Stredoeurópsky dom fotografie 2016)
  • Kazuo Ishiguro: Pohřbený obr (preklad: Lenka Sobotová, Argo, Praha, 2017)

Peter Michalík

BRaK – Bratislavský knižný festival, programový riaditeľ; vydavateľ

  • Pavel Vilikovský: Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa (Slovart 2017)

    Je to už pomaly každoročný folklór, ale opäť treba raz zopakovať vetu, že Pavel Vilikovský napísal svoju najlepšiu knihu. Ale koho by to zaujímalo…

  • Italo Calvino: Neviditeľné mestá (preklad: Stanislav Vallo, Artforum 2017)

    Kniha znamenitá po všetkých stránkach: slávna Calvinova „posledná ľúbostná báseň“ venovaná mestám, v bravúrnom preklade Stanislava Valla, sa vďaka Daniele Olejníkovej a Palovi Bálikovi ocitla v pravdepodobne najkrajšom vydaní, aké možno vo svete nájsť.

Michaela Jurovská

literárna kritička a umelecká prekladateľka

Začnem tým, čo je aj slovenské, aj inojazyčné. Posledný minisúbor rozprávok Imra Weinera-Kráľa Zázračný lekár Minet (Petrus, 2017) je potechou srdca pre malých aj pre veľkých, teda aspoň tých, ktorí sa túžia vrátiť do času nevinnosti, ale aj zvedavosti, a preto aj prebúdzanej vnímavosti k dobru a zlu. Všetko si vymyslel, namaľoval a napísal (po francúzsky) a svojej dcére ako detské komiksy posielal poštou do Paríža slovenský výtvarný mág a európobežník, keď uviazol po Víťaznom februári 1948 v rodnom, odteraz však ľudovodemokratickom Československu. Tak ako v predchádzajúcich zväzkoch aj v Rozprávkach pre Elise 5 nad nenásilne uplatňovaným výchovným zreteľom prevažuje maliarska i rozprávačská fantázia s jemným humorom a ozveny slovenských ľudových rozprávok a slovenských reálií sa pôvabne miešajú a splývajú s francúzskymi. Vynachádzavá a hravá textová adaptácia vznikla na základe prekladu Dagmar Ondrejkovej a je dielom vydavateľa Petra Chalupu a básnika Mariána Hatalu.

  • Mila Haugová: Rastlina za ohradou sna (EternaPress 2017)

    Autorkin výber z vlastnej ľúbostnej poézie či skôr z poézie bez prívlastku, pretože osou celej jej tvorby je láska, odkrýva novou zostavou textov nečakané zreťazenia, hrany aj styčné plochy… Iskrí to! (I s pôsobivou obálkou Elvíry Haugovej.) Vďaka sponzorke výberu Národnej banke Slovenska, že začala podporovať aj krásnu (umeleckú) literatúru – Európanov z nás nerobia eurá, ale to, ako s nimi narábame!

  • Michal Hvorecký: Trol (Marenčin PT 2017)

    Príťažlivé stvárnenie ťaživej aj ťažkej témy.

  • Rút Lichnerová: Hlbiny bezpečia (LIC 2017)

    Autorka disponuje výnimočnou citlivosťou na veci, javy a vzťahy podstatné.

  • Octavio Paz: Každodenný oheň (Skalná ruža 2017)

    Poézia mexického nositeľa Nobelovej ceny za literatúru vo výbere, preklade a prezentácii Jána Zambora – „slabiky“, ktoré „dozrievajú v čelách, / kvitnú v ústach“, jazyky, „dobiela rozžeravené stromy / s lístím dažďa“, básne, čo povstávajú „ako deň / na dlani priestoru“…

  • Italo Calvino: Neviditeľné mestá (preklad: Stanislav Vallo, Artforum 2016)

    Kultová kombinatorická kniha z roku 1972 v novom preklade Stanislava Valla a v nanajvýš dômyselnej grafickej úprave Pala Bálika. Veru, veru, postmoderna na Západe vyčíňala oveľa skôr, ako sme ju objavili my po nežnej revolúcii! Calvino v najlepšej forme – len mi je ľúto, že jeho inšpiračný zdroj či pravzor, cestopis Marca Pola Milión, v slovenčine nemáme!

  • Hermann Hesse: Cesta do Orientu (preklad Magda Takáčová, Petrus 2017)

    Dvojjazyčné vydanie knihy jedného z najväčších autorov dvadsiateho storočia.

  • Bärbel Reetzová: Hesseho ženy (preklad Elena Diamantová, Petrus 2017).

    Životopisná próza o H. Hessem. Obe knihy odporúčam najmä vychádzajúcim literárnym hviezdam a ich čitateľkám a čitateľom.

Marián Repa

politický komentátor denníka Pravda

  • Keith Lowe: Strach a sloboda (Premedia 2017)

    Hoci druhá svetová vojna sa skončila pred viac ako 70 rokmi, neustále nás fascinuje a jej dôsledky, priamo či nepriamo, pociťujeme dodnes. Väčšinou však poznáme len oficiálnu – veľkú históriu bojov, vojakov a politikov, ktorí stáli na oboch stranách konfliktu. Veľké rozprávania o vojne a osobné zážitky sú však dve rozličné veci. Keith Lowe svoju knihu postavil práve na príbehoch obyčajných ľudí a prostredníctvom nich ukázal, ako nás zmenila druhá svetová vojna.

  • Karl-Markus Gauss: Roztratení Nemci (Absynt 2017)

    Stredná a východná Európa bola po dlhé stáročia etnicky veľmi pestrá a k jej rozvoju prispievali aj nemeckí kolonisti. Vojna však všetko zmenila. Gauss, ktorý je znalec „zabudnutých“ menšín a sám pochádza z rodiny dunajských Švábov, sa vybral po stopách litovských, spišských a čiernomorských Nemcov. Vo svojich reportážach priniesol neveselý obraz zdecimovanej menšiny, ktorá má nielen problém sama so sebou, ale aj problém vyrovnať sa s vlastnou minulosťou.

Peter Brezňan

estetik

  • Ondrej Štefánik: Som Paula (Tatran 2016)

    Román precízne a sugestívne zachytáva neuralgické body identity súčasného človeka, zachytáva ho zúfalo zakliesneného a neschopného sa vymaniť spod negatívnych vplyvov spoločnosti. Súčasne načrtáva znepokojivý obraz jeho možného smerovania.

  • W.G. Sebald: Vysťahovalci (OZ Brak 2017)

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Daniel Majling #Som Paula #Potopené duše #Kniha roka 2017