Jozef Marušiak sa narodil 22. novembra 1932 v obci Hybe. Po absolvovaní gymnázia v Liptovskom Mikuláši vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave (1952–1957). Po štúdiách zostal pôsobiť na univerzite ako asistent na Katedre slovenského jazyka a literatúry (1957–1958). Redaktorom vo Vydavateľstve Tatran bol v rokoch 1958 až 1961, vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ pracoval v rokoch 1961 až 1963.
Vedeckým ašpirantom Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied bol v rokoch 1964–1966. V periodiku Revue svetovej literatúry pracoval od roku 1967, najskôr na pozícii redaktora, neskôr ako zástupca šéfredaktora. Od roku 1971 až do odchodu do dôchodku v roku 1992 pôsobil vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ.
Prekladal z ruštiny, ukrajinčiny a poľštiny. Od roku 1959 prekladal z ruštiny poviedky, novely a romány (Vladimir Bogomolov, Pavel Nilin, Alexandr Grin, Alexej Jugov, Veniamin Kaverin, Valentin Katajev a i.), po roku 1961 sa viac orientoval na preklady z poľštiny. Z nej prekladal beletriu (Jerzy Broszkiewicz, Wieslaw Myśliwski, Zenon Kosidowski, Jan Parandowski, Edward Redliński a i.) i odbornú literatúru z oblasti filozofie, estetiky a dejín literatúry. Preložil napríklad cyklus voľných prednášok poľského filozofa Leszeka Kołakowského.
Ako spolupracovník periodika Revue svetovej literatúry publikoval viaceré teoretické práce o preklade.
Jeho preklady boli ocenené prestížnymi cenami. Opakovane získal Cenu Jána Hollého za umelecký preklad (1989, 2001, 2007, 2010). Cenou Mateja Bela ocenili jeho odborný preklad v roku 1991.
V rámci festivalu Svetový deň poézie UNESCO odovzdali Jozefovi Marušiakovi v apríli 2011 vo Varšave prestížnu cenu ministra kultúry Poľskej republiky za popularizáciu poľskej literatúry na Slovensku a prekladateľskú činnosť.
