Kvôli svojmu putovaniu sa vzdáva zamestnania. Je to sebazničujúce rozhodnutie, ale v jeho chápaní je svet, v ktorom je nútený žiť, usporiadaný s takou systémovou chybou, že podieľať sa na jeho fungovaní akoukoľvek námezdnou prácou nie je poctivé. Spomína si, sníva, a hlavne sa trápi – akoby práve touto úlohou, trápiť sa pre svet, ho niekto poveril. Pokúša sa dopracovať k nejakej, ak už nie spásnej, tak aspoň spoľahlivej, či skôr sebaupokojujúcej myšlienke.
Jedného dňa zbadá v uliciach mesta čudnú bežiacu dvojicu. Majú niečo znepokojivé. Akoby vedeli o niečom, o nejakom nebezpečenstve, o ktorom ostatní ešte nič netušia. S plynúcim časom sa k dvojici pridávajú ďalší. Napokon vidí bežať, ako sa mu zdá, už celé mesto. Znepokojenie a naliehavosť v ich očiach sú také veľké, že pán Ó neodolá a pripojí sa k nim.
Próza oravského básnika Rudolfa Juroleka (1956), ktorý dosiaľ vydal sedem básnických kníh. Je tiež autorom knihy s prázdnymi stranami Poézia ticha a plnosti. Dlhším cyklom lyrických reflexií Poznámky na kraj prispel do spoluautorskej knihy Krajina vo mne (2015). V slovensko-nemeckom vydaní mu vyšla zbierka básní Život je možný /Das Leben ist möglich , za ktorú dostal literárnu cenu Bank of Austria za rok 2008.
F.R. & G.
