Nie je to žiadny literárny testament, v ktorom by autor odkazoval potomstvu múdrosti a rady hodné nasledovania, ani bilancia, v ktorej by účtovnícky sčítal zisky a straty života, o ktorom ostatne vie, že ho – i keď mu kukučka opakovane sľubuje roky – už môže počítať skôr na mesiace. Táto kniha je hlavne výpoveďou o prežívanej prítomnosti – o záverečnej fáze života, v ktorej človek, navzdory všetkým deficitom staroby, stále ešte plne prežíva všetko okolo seba, ba uvedomuje si a vníma i veci drobné zvlášť ostro práve preto, že sa mu u nich neodbytne vnucuje prídomok „posledné“.
Tieto pozdné zážitky a úvahy se odvíjajú v desiatkach krátkych textov, v ktorých sa striedajú najrôznejšie, často groteskne scudzené námety a nápady osobné, literárne i politické (vrátane „mamy“ Merkelovej), ktoré však pri pozornejšom čítaní vytvárajú rafinovane prepojenú sieť motívov s ucelenou kompozíciou. Základnou polohou tohoto lúčenia je originálne spojenie elegičnosti s humorom — niekedy dosť čiernym – a sebairóniou, ale tiež mužná vyrovnanosť zoči-voči neodvratnej „konečnosti“.
Súčasťou knihy sú autorove vlastné, s textami podstatne súvisiace grafiky. V nemeckom origináli Vonne Endlichkait (Steidl Verlag 2015). (česky)
Atlantis
