Celkom krátke či o kúsok dlhšie autobiografické zápisy. Sny, spomienky, úvahy, metafory, dumky. O matke, ženách, láske, o moci, čo zabudla na zodpovednosť a slušnosť, o priateľoch a kolegoch, tvorbe, spoločenstve… Kráča v myšlienkach sám proti noci.
Popredný slovenský spisovateľ, chartista a disident Dominik Tatarka (1913 – 1989) študoval slovenčinu a francúzštinu v Prahe a na Sorbonne v Paríži. Koncom vojny sa aktívne zapojil do SNP. Neskôr pracoval ako štátny úradník, redaktor vo viacerých denníkoch, výtvarný redaktor či scenárista. V rokoch 1968 – 1969 sa angažoval za presadenie demokratizačných zmien. Ako jeden z mála Slovákov podpísal Chartu 77 a stal sa kritikom totality. Bol mu udelený titul zaslúžilý umelec, no neskôr bol vyčiarknutý zo zoznamu Zväzu slovenských spisovateľov, ako aj z učebníc. Publikoval v samizdate.
Prvé vydanie týchto Tatarkových zápiskov na Slovensku (po prvý raz vyšli v roku 1984 v nemeckom Mníchove, potom v roku 1990 v Prahe). Zostavil ho historik Ján Mlynárik, redakčne pripravila Zuzana Mojžišová. Doslov napísal literárny vedec Peter Zajac.
Artforum
