Vôbec prvé vydanie diela v slovenskom jazyku, o ktorom sám autor povedal, že zo všetkého, čo kedy napísal, ho má najradšej, aj keď sa o ňom ani zďaleka nehovorilo a nepísalo toľko, ako o Obchode na korze, predstavili vo štvrtok. Úryvok z diela prečítala herečka Zita Furková. Knihu vydalo Slovenské národné múzeum (SNM) – Múzeum židovskej kultúry ako 117. zväzok v rámci svojej edície Judaica Slovaca.
"Odvody židovských dievčat a prvé transporty nedávali jednotlivcom takmer žiadnu šancu vykĺznuť z chápadiel mašinérie. A predsa sa jej postaví Lízinka, dcéra pekára Jonáša, stará dievka, ktorá sa stáva jednou z najzaujímavejších neviest v literatúre,“ napísala v doslove k dielu o hlavnej postave poviedky Nevesta literátka Marta Hlušíková. Hlušíková, ktorá sa podpísala pod preklad diela, v texte ďalej pripomína, že deportácie židovských dievčat sa dotkli aj Grosmanovej manželky Edity. Ako jedna z mála však prežila a vrátila sa. Na vydaní Nevesty v slovenčine sa podieľali aj Eva Poláková (redakčná úprava a korektúry) a grafický dizajn vytvorila Nina Cohen Veselá.
Poviedka Nevesta vyšla v rovnomennom súbore Grosmanových poviedok najskôr v československom nakladateľstve Mladá fronta v roku 1968. Krátko nato ju stiahli z trhu a nepredaný náklad zlikvidovali. V roku 1969 vyšla v Izraeli hebrejsky, o rok neskôr v USA, v New Yorku anglicky a v roku 1972 ju v českom jazyku vydalo vydavateľstvo Index Spoločnosti pre československú literatúru v zahraničí v Kolíne nad Rýnom v Nemecku, čitateľov knihy o tom oboznamuje jej prebal.
„Ladislav Grosman je jedným z veľkých česko-slovenských spisovateľov, ktorý žiaľ na Slovensku, nebol až taký vídaný. Narodil sa na Slovensku, ale žil v Čechách. Čiže pre Čechov bol Slovák a pre Slovákov Čech. A obrovskou jeho nevýhodou bolo pre neho, že bol Žid,“ povedal pre agentúru TASR Pavol Mešťan, riaditeľ Múzea židovskej kultúry.
Ladislav Grosman (4. februára 1921 – 25. januára 1981) sa narodil v Humennom v rodine miestneho garbiara. Po vzniku vojnového Slovenského štátu ho na základe platných rasových protižidovských zákonov zaradili do pracovnej služby ako vojaka bez zbrane. Zúčastnil sa v Slovenskom národnom povstaní a po jeho potlačení sa skrýval. Jeho rodičia a traja súrodenci zahynuli v roku 1944 v Ružomberku pri bombovom útoku na vlak.
Prelom v jeho živote priniesol rok 1968, keď v septembri odcestoval so svojou rodinou do Izraela a usadil sa v Tel Avive. Do rodného Humenného sa rád vracal, či už žil v Prahe, alebo v Izraeli. Grosmana celosvetovo preslávila jeho novela Obchod na korze. Režiséri Ján Kadár a Elmar Klos na jej základe natočili rovnomenný oscarový film.