Slovenská literatúra je pestrá, no často jej chýba odvaha

Minuloročná desiatka nominantov na cenu Anasoft litera vyvolala v literárnej obci búrlivé diskusie, ktoré polemizovali najmä o kvalite vybraných titulov. Tento rok si porota literárnu hodnotu textu stanovila ako najvyššie kritérium. „Prienik našich súkromných desiatok bol pomerne veľký. Neprihliadali sme na predchádzajúcu tvorbu autorov, v porovnaní s ktorou by niektoré aktuálne texty možno neobstáli. Naša desiatka je žánrovo, generačne a rodovo pestrá,“ tvrdí porota v spoločnom vyhlásení.

Vody finálovej desiatky uplynulého ročníka rozčerila najmä prítomnosť komerčne úspešného žánrového titulu – mysteriózneho trileru Trhlina od Jozefa Kariku. Svojou hororovou poetikou naň tentoraz nadväzuje aj mysteriózny román Čierny zošit Richarda Pupalu, ktorý sa o cenu Anasoft litera uchádzal už v roku 2015. Ambicióznym titulom, ktorý podľa poroty vyčnieva z radu viac ako dvoch stoviek hodnotených kníh, je aj veľkolepý román Antihrdina z pera Alexandry Salmela. Za najväčší, najvtipnejší, no zároveň umne napísaný experiment však považujú zbierku poviedok Daniela Majlinga Ruzká klazika – titul, ktorý koncom minulého roka zvíťazil aj v ankete Kniha roka denníka Pravda 2017.

Klasika inak

Daniel Majling knižku postavil na invenčnom nápade – pre ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť čítať skutočnú, čitateľsky náročnú ruskú klasiku, sa v čínskych fabrikách vyrábajú jej falzifikáty. „Antológia poviedok Ruzká klazika dramaturga a komiksového autora Daniela Majlinga je originálna, inteligentná a vtipná. To je dnes v slovenskej próze, žiaľ, pomerne vzácna komodita,“ pripomenula v recenzii pre Pravdu literárna vedkyňa Ivana Taranenková. Aj keď podľa jej slov dobrý nápad ešte nemusí zaručovať dobrý výsledok, určite to nie je prípad Ruzkej klaziky: „Jeho groteskno-satirické variácie na našu predstavu o ruskej klasike sú príťažlivé pre v tom najlepšom zmysle slova ,naivných‘ čitateľov rôznych vekových kategórií, ba aj blazeovaných blogerov a influencerov, ale aj pre čitateľských ,profesionálov‘.“

Foto: Pravda, Ivan Majerský

Daniel Majling, dramaturg Jeden z nominantov na cenu Anasoft litera Daniel Majling.

Do nominácií sa opäť prebojovali aj tituly bývalých laureátov či finalistov literárnej ceny. Sú medzi nimi napríklad víťaz ceny Anasoft litera z roku 2016 Peter Macsovszky s knihou Povrch vašej planéty, finalistka toho istého ročníka Vanda Rozenbergová s titulom Muž z jamy a deti z lásky či dvojnásobný laureát ceny Pavel Vilikovský s knihou Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa. Veľkým objavom pre porotu však bola aj debutantka Jana Micenková, ktorá vo svojom diele Sladký život pod zdanlivo vtipným povrchom schovala hodnotnú generačnú výpoveď dnešných tridsiatnikov.

Chýba experiment

Najlepšiu desiatku spomedzi všetkých titulov nemožno nafúknuť, pod akousi pomyselnou čiarou však podľa poroty skončili napríklad Maroš Hečko s knihou Ďalej na Západ sa dá ísť len na Východ, Pavol Rankov: Miesta, čo nie sú na mape či Rudolf Jurolek a jeho Pán Ó. Aj keď je cenných kníh určite viac, publicistovi a prekladateľovi Patrikovi Oriešekovi medzi hodnotenými titulmi chýbajú odvážnejšie a progresívnejšie žánre. „Zväčša ide o konzervatívne žánre. To je moja výčitka k slovenským autorom. Boja sa ísť do experimentu,“ vyhlásil v stredu porotca v Rádiu Devín pri oficiálnom zverejnení desiatky. Ako zároveň dodal vo vyhlásení pre organizátorov, súčasná slovenská literatúra podľa neho nereflektuje vonkajšiu realitu a ak, tak len v malom stupni: „Možno to vychádza zo strachu ju reflektovať a autori utekajú radšej do vnútrotextových realít a intímnych polôh. To je na škodu veci, lebo literatúra má podľa mňa odrážať aj súčasnosť.“

Na finalistov si počkáme

Napriek tomu, že porota v stredu vyhlásila najlepšiu desiatku kníh, po prvý raz v jej histórii nejde o finalistov ceny Anasoft litera. Mená piatich finalistov sa verejnosť dozvie až niekoľko dní pred vyhlásením laureáta alebo laureátky v septembri. Tomu bude už tradične predchádzať litera fest, ktorý v dňoch od 23. do 28. apríla predstaví tvorbu nominantov.

K zmene štatútu sa organizátori rozhodli pristúpiť po dvanástich ročníkoch. „Na základe spätnej väzby viacerých členov porôt v posledných ročníkoch sme začali hľadať model, ktorý by najlepšie zodpovedal hodnotovo premenlivej a z roka na rok hustnúcej literárnej produkcii. Rozhodli sme sa pridať ešte jeden krok v hodnotení porotou, a tak poukázať aj na umelecko-hodnotové rozdiely v samotnej desiatke,“ približuje nová hlavná organizátorka ceny Simona Fochlerová.

Od užšieho výberu finalistov si Fochlerová sľubuje konkrétnejšie predstavenie a reflektovanie stavu hodnotnej súčasnej slovenskej pôvodnej prozaickej literatúry. Na modeli dlhšieho a kratšieho zoznamu kníh fungujú aj iné literárne ceny ako Man Booker, Prix Goncourt či poľská národná literárna cena Niké.