„Cenu sme tento rok udelili knihe Martina M. Šimečku Medzi Slovákmi: Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi alebo Ako som sa stal vlastencom a rovnakú cenu dostal aj autorský kolektív, ktorý dlhodobo pracuje na biblických komentároch. Cenu sme udelili za komentáre k žalmom a v mene kolektívu ju v zastúpení dostali editor tohto zväzku Bohdan Hroboň, dekan Teologickej fakulty Trnavskej univerzity Miloš Lichner a rabín Misha Kapustin,“ povedal literárny vedec a predseda poroty Tatarkovej ceny Peter Zajac.
Cena Dominika Tatarku sa udeľuje od roku 1995. „Martin M. Šimečka stál v podstate pri jej zrode, keď sme spolu s ním a s Martinom Bútorom počas inflácie mečiarovských cien chceli vytvoriť nejaký ich náprotivok, cenu, ktorá by v sebe spájala vysokú kvalitu textu a zároveň ocenenie občianskeho postoja,“ povedal Zajac, ktorý pripomenul, že Šimečka bol Tatarkovým priateľom a spolu s Jánom Langošom upravili Tatarkove Navrávačky na samizdatové monologizované vydanie. „Martin M. Šimečka mal vždy blízko k Tatarkovi a aj v knižke, za ktorú dostal cenu, je jednou z jej najdôležitejších tém Tatarka. Občianske postoje sú tu naprosto zreteľné a sú to veľmi dlhodobé postoje. Kniha je nesmierne zaujímavá aj tým, že je to do istej miery generačná, ale predovšetkým veľmi osobná výpoveď o tom, ako Šimečka vníma slovenskú aj českú realitu,“ dodal Zajac.
Ľahostajnosť ako univerzálna sila
Jedným z leitmotívom knihy, ktorý sa dostal aj do jej podtitulu, je ľahostajnosť. „Ľahostajnosť autor prezentuje ako univerzálnu silu, vďaka ktorej sa režim udržal, ale ktorá zároveň umožnila disidentom vytvoriť si alternatívny svet s vlastnými pravidlami,“ napísal v recenzii Pravdy na knihu historik Martin Posch.
„Už dvakrát sa stal ,nepriateľom štátu', prvý raz to bolo za komunizmu, druhý v období mečiarizmu, a táto skúsenosť mu umožňuje nazerať na Slovensko z unikátnej perspektívy. Je možné milovať krajinu, ktorá vás zavrhne len preto, lebo chcete žiť slobodne? A čo vlastne určuje váš vzťah k spoločnosti? Martin vo svojej knihe prejavuje lásku k Slovensku tým najlepším možným spôsobom – je k nemu kritický. Jeho vzťah totiž neurčujú štátne hranice, národné piesne či trepotajúce vlajky, ale opäť onen pocit zodpovednosti,“ napísal o Šimečkovi a jeho knihe šéfredaktor českého týždenníka Respekt Erik Tabery. Spisovateľ, esejista a publicista Šimečka pôsobil v 80. rokoch v disente, po revolúcii bol šéfredaktorom viacerých periodík.
Projekt, ktorý nemá obdobu
Podľa vydavateľstva Dobrá kniha chýba nielen kňazom, ale napríklad aj učiteľom či študentom humanitných smerov na Slovensku k ich práci odborný komentár k Biblii v slovenčine a preto sa to skupina slovenských biblistov rozhodla zmeniť. Prvý zväzok tohoto dlhodobého projektu, na ktorom spolupracuje aj Teologická fakulta Trnavskej univerzity, vyšiel v roku 2008. Piaty – Žalmy 51 – 75 pribudol do projektu vlani. Pracovali na ňom dve desiatky autorov. Vo svojej prvej časti kniha uvádza preklady z hebrejských a gréckych originálov, nasleduje filologický rozbor pre znalcov týchto jazykov, ďalej výklad jednotlivých veršov a menej zrozumiteľných výrazov, ide nielen o moderné výklady, ale aj o výklady rabínov, cirkevných otcov či klasikov spirituality. „Štvrtá časť ponúka čitateľovi celostné chápanie state a jej dynamiku. Cieľom poslednej časti je poukázať, ako sa daná stať môže použiť pre potreby teológie, pastorácie a liturgie na Slovensku,“ uvádza vydavateľstvo.
„Je to obrovský projekt, veľmi moderný a dlhodobý. Tatarkova cena by mu patrila kedykoľvek, ale nie náhodou sme si vybrali žalmy, pretože aj z literárneho hľadiska patria k najkrajším biblickým textom. Skvelé sú nielen ich preklady, ale aj komentáre k nim a tento projekt nemá v modernej slovenskej kultúre obdoby,“ povedal o kvalite textu Peter Zajac. Podľa predsedu poroty spĺňa kniha aj podmienku na ocenenie občianskeho postoja. „Sem by sme mohli zahrnúť ekumenizmus tohto diela a ekumenický prístup k nemu. V súčasnej dobe, v dnešnom svete plnom konfliktov – náboženských, etnických, rasových, imigrantských, sme práve túto ekumenickosť pokladali za nositeľa nejakej základnej ľudskej vlastnosti, ukážku toho, že to ide aj inak a dá sa existovať v tom spoločnom, v tomto prípade ekumenickom duchu,“ dodal.