Pavol Dobšinský – zberateľ slovenských pokladov

Ako šlo vajce na vandrovku, Nebojsa, Mahuliena zlatá panna či Janko Hraško. Málokto si vie predstaviť detstvo bez rozprávok z Prostonárodných slovenských povestí, ktoré formovali celé generácie čitateľov. Ich zostavovateľ, štúrovec a horlivý zberateľ ľudovej slovesnosti Pavol Dobšinský sa narodil 16. marca pred 190 rokmi.

17.03.2018 09:00
debata
Pavol Dobšinský Foto: Literárne informáčné centrum
Pavol Dobšinský Pavol Dobšinský

„Tisíc a tisíc ráz boli tieto národné veselo-, čino-, a trúchlohry v divadielkach tichých slovenských izbičiek, pri lučivom svetle kozubov a pri hudbe svištiacich vretien, na dlhých zimných večeroch od k tomu zrodených samovzdelaných ochotníkov bezplatne predstavované. A miešané obecenstvo z malých i veľkých záležajúce, tu dolu i na galérii nezunovalo ich s obľubou a pochvalou poslúchať,“ napísali o slovenských ľudových rozprávkach Pavol Dobšinský a August Horislav Škultéty v úvode knihy Slovenské povesti z roku 1858. Dlhoročné úsilie o zaznamenanie ľudovej slovesnosti, ktoré neskôr vyvrcholilo jeho najznámejších dielom Prostonárodné slovenské povesti, sa u Dobšinského prejavilo už počas elévskych čias.

S rozprávkami, detskými rečňovankami a hádankami sa rodák zo Slavošoviec stretol už z rozprávania starej mamy. Po absolvovaní gymnázia v Rožňave a Miškovci študoval od roku 1840 na evanjelickom lýceu v Levoči. Práve toto štúdium v ňom podnietilo záujem o rozprávky a mytológiu, ktorý ešte znásobilo pôsobenie u revúckeho evanjelického farára, etnografa a zberateľa ľudových textov Samuela Reussa. Bola to práve Reussova systematická práca, bez ktorej by bola zberateľská činnosť Pavla Dobšinského, A. H. Škultétyho či Janka Francisciho nemysliteľná.

Po odchode z Revúcej pôsobil Dobšinský ako kaplán v Brezne a Rožňavskom Bystrom. Neskôr bol tiež profesorom na lýceu v Banskej Štiavnici, kde redigoval časopis Sokol. Od roku 1861 pôsobil ako farár v Drienčanoch, kde pracoval aj na zostavovaní erbového titulu slovenskej literatúry. Osemzväzkové dielo Prostonárodné slovenské povesti (1880) je okrem množstva zozbieraných materiálov pestré aj žánrovo – okrem fantastických rozprávok v ňom možno nájsť aj anekdoty, miestne povesti, novelistické príbehy či podobenstvá.

Aj keď sú dnes Dobšinského rozprávky venované najmä deťom, v pôvodnej forme by ich maloletý čitateľ sotva zvládol. Ako v Slovníku slovenských spisovateľov píše Valér Mikula, Dobšinský zozbierané texty pred publikovaním výrazne podriadil mravnostnej cenzúre, čím ich zbavil pôvodnej erotickosti a šťavnatého humoru: „Vďaka týmto zásahom sa prozaická ústna ľudová slovesnosť, ktorá pôvodne nebola určená ako rozprávanie pre deti, stala obľúbeným a odporúčaným čítaním práve pre túto vekovú skupinu.“

Dobšinského vydania ľudových rozprávok zásadne prispeli k upevneniu postavenia spisovného slovenského jazyka a stali sa základnými dielami slovenskej folkloristiky. Súborné dielo malo vplyv na všetky umelecké smery – od výtvarníctva, hudbu, film až po divadlo. Dodnes patrí k najvydávanejším a najčítanejším titulom slovenskej literatúry.

3-krát Pavol Dobšinský

  • Dobšinského rozprávky boli preložené do mnohých svetových jazykov, okrem iného aj do čínštiny.
  • Prekladal básnikov ako Byron a Mickiewicz, ale aj klasikov ako Shakespeare.
  • Bol popredným literárnym kritikom svojej generácie.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #rozprávky #zberateľ #Pavol Dobšinský #Prostonárodné slovenské povesti
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy