Príbeh napísal poľský spisovateľ Tadeusz Dolega Mostowicz a bol aj sfilmovaný. Slávny „mastičkár" sa volal Wilczur, a keď sa mu vrátila pamäť, vrátilo sa mu aj meno. Pod týmto menom Profesor Wilczur vychádza aj Mostowiczovo pokračovanie príbehu. Začína sa v nemocnici, kde slávny lekár pracuje, ale jeho život ani teraz nie je bezproblémový, začali ho vyhlasovať za šarlatána.
Aj druhý diel Mastičkára (preložila Lívia Černická a vydalo vydavateľstvo D. Orys), je čítavý a naplnený dejom. Čitateľov priťahoval v tomto románe aj v minulosti charakter lekára, jeho schopnosti a láskavosť. Dnes ich to bude zaujímať o to viac, že taký doktor je už trocha ako rozprávková bytosť z čias láskavých liečiteľov, ktorí mali dar od boha a svojich pacientov priam milovali. Od napísania knihy sa aj profesia lekára zmenila skôr na profesiu „manažéra zdravia“. Terapia láskavosťou a dobrým slovom – aspoň literárnym – neuškodí. Možno bude kniha pre mladých lekárov aj inšpiráciou. Z lekárskeho prostredia vzniklo viacero kníh, Mostowiczove sú azda najznámejšie.
Prekladateľka knihy hovorí, že Mastičkár nie je napísaný celkom podľa skutočnej postavy, ale nájdu sa v ňom autobiografické črty: „Zaujal ma sám Mostowicz. Vyrastal približne v tom kraji, kde sa odohráva dej. V texte je znalosť prostredia, ale najmä fantázia autora (a práve tú mu často vyčítajú). Faktom je, že on sa živil písaním románov a to veľmi dobre! Veľa slávy mu prinieslo sfilmovanie niektorých príbehov. Pri pátraní po živote a diele Mostowicza som našla informácie, že mal pripravený aj tretí diel – vraj ako scenár filmu, ktorý sa mal volať Dedičstvo profesora Wilczura. Na to sa ešte chcem zamerať, ale zatiaľ som sa pustila do najcennejšej Mostowiczovej knihy Kariéra Nikodéma Dyzmu. Je to o istom hlupákovi, ktorý nemá nič, len jeden dobrý oblek, a urobí obrovskú kariéru. Táto kniha Mostowicza preslávila ako prvá, až potom prišiel Mastičkár. Mostowicz sa mi prekladal veľmi dobre. Vtedy som bola v častom kontakte s Poliakmi. Často sa mi smiali, že používam (vyčítala som to v knižkách) archaickú poľštinu. Poradili mi, ak som niečomu nerozumela, dali mi aj výklad. Romány sa odohrávajú v čase, ktorý Mostowicz nešpecifikoval, a tak mi troška robili problém historické názvy. Inak – Mostowicz píše jednoducho. Prvý raz som ho čítala, keď som mala asi 11 rokov, ale až neskôr som si povedala, že by bolo fajn prečítať si ho v origináli. Zaujímala ma celá poľská kultúra a umenie. Mastičkára som aj videla – bol to výborný film s legendárnym dabingom. Videla som ho aj v origináli a bola som nadšená. Málokedy sa kniha a film tak veľmi podobajú.“
Knihy Mastičkár aj Profesor Wilczur v sviežom preklade Lívie Černickej si môžu čitatelia prečítať tiež v elektronickej podobe.
