„Hypotetické otázky nemajú veľký zmysel, predsa sa však dnes neviem jednej vyhnúť, totiž akú rolu by v súčasnom negatívnom chaose a dezorientovanosti literárnej a spoločenskej zastával spisovateľ a literárny vedec Albín Bagin vzhľadom na jeho povahu a charakter v bezcharakternej dobe. Pri jeho mene mi na um prichádzajú pojmy ako pokojnosť, rozvaha, miernosť a vnútorná vyrovnanosť v zvláštnej symbióze opozít ako nezlomnosť, húževnatosť a akási čestná zaťatosť. Chýbajú nám tu osobnosti, ktoré vedia, čo chcú a kde stoja,“ píše v úvode knihy Ivan Kadlečík.
Albín Bagin (1939–1982) vyštudoval slovenčinu a ruštinu, okrem pedagogickej činnosti bol i externým redaktorom vydavateľstva, spolupracoval s rozhlasom, televíziou, literárnymi a odbornými časopismi. Sústavne sa venoval literárnohistorickému a literárnovednemu skúmaniu slovenskej literatúry 19. a najmä 20. storočoa, ako aj reflexii súčasnej slovenskej literatúry ako jej generačný kritik.
Prozaik, básnik a esejista Ivan Kadlečík (1938 – 2014) vstúpil do slovenskej literatúry ako kritik a redaktor literárnych časopisov Krok a Matičné čítanie. Mimoliterárne okolnosti však zapríčinili, že hneď jeho prvá kniha kritík bola pred tlačou zakázaná. Po okupácii Československa v 1968 bol vytlačený na okraj spoločnosti a spolu s ďalšími, režimu nepohodlnými autormi publikačne umlčaný. Na tento tlak reagoval vo svojej tvorbe hlbším zakoreňovaním sa v dejinách, prírode a kultúre.
F.R. & G.
