Znepokojenie nad ohrozenou reputáciou ceny je reakciou na škandál, ktorý vyplával na verejnosť už v novembri minulého roka. Jeana-Clauda Arnaulta, manžela jednej z členiek Švédskej akadémie Katariny Frostensonovej, vtedy obvinilo zo sexuálnych útokov celkom 18 žien. Arnault, ktorý od akadémie získaval financie aj na prevádzku svojho súkromného kultúrneho centra Forum v Štokholme, mal navyše už od roku 1996 dopredu poznať a prezradiť mená laureátov Nobelovej ceny za literatúru. Podľa švédskeho denníka Dagens Nyheter takto unikli mená najmenej siedmich laureátov vrátane amerického pesničkára Boba Dylana (2016) či spisovateľov ako Svetlana Alexievich (2015) a Patrick Modiano (2014).
Dôvera je, zdá sa, nahlodaná aj v rámci Švédskej akadémie. Po jej hlasovaní, ktorého výsledok napokon Katarinu Frostensonovú na jej poste udržal, podali minulý piatok traja členovia demisiu. Táto funkcia sa pritom udeľuje na celý život a rezignácia je veľmi zriedkavým javom. Švédsky kráľ Karol XVI. Gustáv – patrón akadémie – označil túto situáciu za obzvlášť poľutovaniahodnú. Podľa jeho vyhlásenia citovaného novinami New York Times, vzniknutý vnútorný konflikt „vážne riskuje narušenie dôležitých funkcií akadémie“. K jeho stanovisku sa pridávajú aj zástupcovia Nobelovej nadácie, ktorá spravuje financie a administratívu pozostalosti Alfreda Nobela.
„Dôvera vo Švédsku akadémiu bola vážne narušená,“ uviedli členovia nadácie na svojom mimoriadnom zasadnutí, „v tejto chvíli ešte nedokážeme odhadnúť, ako to zasiahne povesť Nobelovej ceny.“ Akadémia musí podľa nich zabezpečiť, aby tohtoročná voľba laureáta za literatúru bola vykonaná dôveryhodným spôsobom a vznesené obvinenia boli dôkladne prešetrené. „Zaberie mnoho času opäť napraviť naštrbenú reputáciu,“ dodali vo vyhlásení, „túto úlohu teraz musia členovia akadémie uprednostniť pred svojimi osobnými záujmami.“ Meno ďalšieho laureáta Nobelovej ceny za literatúru bude akadémia už tradične vyhlasovať na jeseň.
Nobelova Cena za literatúru alebo cena „za najvýznačnejšie literárne dielo v ideálnom smere“ je jednou z piatich cien, ktoré sa od roku 1901 udeľujú na základe testamentu Alfreda Nobela. Ten vo svojom závete z roku 1895 odkázal časť svojho majetku špeciálnemu fondu, ktorého výnosy budú „každoročne rozdeľované vo forme cien tým, ktorí sa počas predchádzajúceho roka zaslúžili o najväčší prospech pre ľudstvo“. Na základe tohto pokynu vznikla v roku 1900 Nobelova nadácia, rozhodovaním o laureátoch zase Nobel poveril Švédsku akadémiu. Vynálezcu dynamitu k tomuto kroku doviedla práve naštrbená povesť, keď sa z predčasne uniknutého nekrológu o sebe dočítal ako o obchodníkovi so smrťou. Svoj nadobudnutý majetok sa preto rozhodol využiť pre blaho ľudstva.
