Dlhé stáročia bola myšlienka ochrany práv všetkých ľudí na celom svete nemysliteľná. Ktorý panovník by vôbec poňal predstavu, že jeho poddaní sú mu rovní? A nebodaj aj ženy a otroci? Kniha Ľudské práva prechádza historickými obdobiami a postupne vysvetľuje, ako sa konkrétni filozofi, filozofky a dejatelia na nich podieľali, do akej podoby sa vyvinuli a akým úskaliam čelia. Vo svojej odbornosti a šírke je u nás prvou ucelenou encyklopédiou na tému ľudských práv.
Ľudské práva nemajú generácie
Postupne sa v tejto práci rozbíjajú všetky najzažitejšie mýty a nepochopenia okolo toho, čo vlastne ľudské práva sú. Jasnú odpoveď napríklad prináša na otázku tzv. generácií ľudských práv. Rozlišujú sa na akúsi prvú generáciu – občianske a politické práva ako právo na politickú participáciu alebo dôležité slobody prejavu, zhromažďovania, pohybu, a na tzv. druhú generáciu – ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv, ako napríklad právo na mzdu a dobré pracovné podmienky. V tomto chápaní je ukrytá hierarchia, akoby tie prvé boli skutočne prvé a tie druhé prichádzali, len ak nám ostane priestor, peniaze.
Historicky najdôležitejší dokument – Všeobecná deklarácia ľudských práv (VDĽP) – tak ľudské práva ale vôbec nerozlišuje. Sú v jednom texte, majú tú istú váhu, jedny bez druhých nemajú význam. Nie je dôležitejšie právo voliť ako právo na dôstojný život, alebo inými slovami, ak niekto žije v chudobe a musí sa strachovať o svoje každodenné prežitie, aj jeho zmysluplné právo byť zvolený tým stráca zmysel.
Autori prízvukujú, že ľudské práva zaručujú aj ľudskú dôstojnosť a určitý blahobyt nevyhnutný na dôstojné prežitie života. Je to právny nárok na taký hospodársky model, ktorý by čo najviac podporoval uplatňovanie ľudských práv. To má širokosiahle následky. Viaceré pasáže knihy priamo implikujú, že to môže znamenať napríklad kritiku medzinárodnej obchodnej zmluvy, ak by bol dobrý dôvod predpokladať, že bude prispievať k zvyšujúcim sa ekonomickým nerovnostiam medzi ľuďmi alebo prehlbovať chudobu niektorých segmentov spoločnosti.
A tu sa autori nemuseli ostýchať rozviesť myšlienku ďalej. Vo svojej kritike existujúcich pomerov ostávajú rezervovaní. Na niektorých miestach skutočne spomínajú, že hospodársky model môže byť veľkou prekážkou dodržiavania ľudských práv, ale je tu priestor na oveľa explicitnejšie odsúdenie panujúcich pomerov a na jasné vyjadrenie, že na ekonomiku a všemocný „hospodársky rast“ by sme mali nazerať aj podľa toho, či sú v súlade s ľudskými právami. Stačí nám argument, že medzinárodné obchodné vzťahy prinášajú ziskovosť? Alebo budeme posudzovať aj dosahy na človeka, rastúcu ekonomickú nerovnosť medzi štátmi a medzi ľuďmi, drancovanie prírodných zdrojov a životného prostredia, systém v podstate pracovného otroctva v krajinách tretieho sveta? Veď ani nie príliš tvrdý a doslovný výklad Všeobecnej deklarácie ľudských práv (VDĽP) odporuje niektorým praktikám súčasného kapitalizmu a vyžaduje dôsledné korekcie.
Západný koncept?
Kniha sa dotýka aj rozšírenej fámy, že ľudské práva sú len západným konceptom. Je nepopierateľné, že ich počiatočná idea má svoje hlboké korene v kultúre a politických systémoch západnej Európy a USA. Opomína sa ale úloha množstva štátov v procese prijímania ľudskoprávnych zmlúv. Boli to práve štáty Latinskej Ameriky, ktoré trvali na tom, aby sa ochrana ľudských práv zmienila v Charte OSN už v roku 1945, tri roky pred prijatím samotnej VDĽP. Zástupcovia Čile, Kuby a Panamy sa zasadzovali za viac, chceli, aby boli v Charte garantované jednotlivé práva, Panama dokonca požadovala celú samostatnú časť o ľudských právach, ale vtedy na to nenašli dostatočnú podporu.
V knihe možno chýba ešte zmienka, že draft dokumentu písali zástupcovia z celého sveta. Podieľali sa na ňom Američanka, Kanaďan, Libanončan aj Číňan – ľudia rôznych náboženstiev a rôznych profesií. Do textu zahrnuli pripomienky takmer všetky existujúce štáty, prinášajúc námietky proti tomu, čo práve ich režimu prekážalo. Najväčšie problémy mali z ideologických dôvodov práve USA a Sovietsky zväz, text sa snažila potápať aj Saudská Arábia a Juhoafrická republika, vtedy rasistický apartheid. Text bol výsledkom skutočne celosvetovej spolupráce a do dnešného dňa k deklarácii pristúpila drvivá väčšina existujúcich štátov. Dobrovoľne.
Náboženstvo nad práva alebo naopak?
Pre naše prostredie sú ale mimoriadne relevantné argumenty, ktoré sa týkajú náboženstva. Podnetná diskusia sa v knihe vedie o práve na život, dovolím si zacitovať nasledujúcu pasáž: „Právo na život chráni pozitívnu hodnotu, nie negatívnu. Keď život definitívne prestal byť dobrom alebo svojmu subjektu neponúka žiadnu nádej, že sa ním stane, právo na život nemôže hovoriť proti zabitiu. Kto vychádza z posvätnosti ľudského života, musí následne ozrejmiť, či nie je skôr zástancom povinnosti k životu než zástancom práva na život.“ Ako rozvádza autor tohto textu, človek vždy musí spraviť výber, neomylné rozhodnutie neexistuje. Aj ponechanie trpiaceho človeka žiť vo finálnom štádiu života je rozhodovaním o jeho živote.
Preto je diskusia o právach, ktoré sa týkajú kultúry alebo náboženskej morálky, vždy diskusiou, kde treba určiť hranice. Samotná sloboda vierovyznania je plne uznaným právom, jedným z nosných pilierov historického boja za ľudské práva. Zároveň sa však zaručuje pluralita názorov. Ak náboženstvo žiada pre seba slobodu, musí ju uznať aj iným, ktorí toto náboženstvo nevyznávajú, a to predovšetkým v spoločnostiach, kde je nejaké náboženstvo „väčšinové“. Opačnou stranou tej istej mince je pre ostatných garantovaná „sloboda pred náboženstvom“. Ako spomína kniha v rôznych kultúrnych kontextoch, ani náboženstvo, ani kultúra nie sú argumentom na porušovanie práv niekoho iného, napríklad práv žien. Ľudské práva sú im nadradené a tie prvky kultúry, ktoré sú s nimi v príkrom rozpore, sa musia jednoducho opustiť.
Budúcnosť ľudských práv
Záverečná časť knihy sa pokúša načrtnúť ľudskoprávne hlavolamy, ktoré prichádzajú s pokrokom, ako problémy migrácie, bioetiky, terorizmu, mučenia, rozpadnutých štátov či práv zvierat. Pri nich je jasné jedno: na ich vyriešenie nestačia len národné štáty, je nevyhnutná širšia nadnárodná, respektíve celosvetová spolupráca. Rovnako ako na riešenie všetkých veľkých pálčivých problémov ľudstva ako drancovanie životného prostredia, dosahy biznisu alebo vyrovnania sa s chudobou ako viacnásobným porušením ľudských práv.
Tak či onak, základom vždy bude, aby svoje najdôležitejšie práva ľudia poznali. Preto je táto kniha mimoriadne inšpiratívnou cestou k porozumeniu všetkým aspektom ľudských práv, ako odborný základ nielen pre právnikov, ale pre kohokoľvek, kto chce našim draho vydobytým ľudským právam porozumieť. A pochopiť, že bez nich sme boli len bábkami v rukách panovníkov a všemožných režimov.
