Kniha: Temná spoveď bábike

Elena Ferrante je už medzi slovenskými čitateľmi, a najmä čitateľkami, dobre známa. Príbeh neapolských kamarátok publikum nadchol, ale okrem tejto známej ságy ponúka autorka aj „drobnejšie“ literárne bonbóniky.

07.05.2018 05:00
debata
Elena Ferrante: Temná dcéra

Nie sú veľmi rozsiahle, ale práve vďaka hutnosti textu vyznievajú celkom inak než najpopulárnejšia tvorba Eleny Ferrante. Minule sme informovali o detskej knižke Pláž v noci, v ktorej išlo o strašidelný príbeh zabudnutej bábiky. Bábika, tentoraz stratená, účinkuje aj v ďalšej knižke Eleny Ferrante Temná dcéra. Tiež je to príbeh z pláže, ale je určený dospelým a je hlbší. Hračka je však symbolom zraniteľnosti v oboch príbehoch.

Bábiky podnecujú fantáziu, jatria psychiku, koncentrujú sa okolo nich emócie. Najmä dievčatá a ženy vedia, čo to je túžba po bábike, aký silný to môže byť vzťah! Ferrante rozohrala tento cit do virtuóznych výšin a naplnila ním obsah Temnej dcéry (preložil Peter Bilý). Hlavná postava pocíti moc, akú môže cez bábiku získať, a nevie sa jej nabažiť. Nevie ukončiť manipuláciu s citmi známych z pláže, ktorí trpia stratou bábiky. Ona ju našla, drží ju u seba a spovedá sa jej. Vďaka magickej prítomnosti bábiky rekapituluje celý svoj život: Nie je ešte stará, má odrastené dcéry, naplnenú kariéru, a predsa je na dovolenke sama! Spytuje sa, či je šťastná, či stálo za to rozbiť vlastnú rodinu, opustiť deti a ísť za profesionálnym úspechom.

Jej spomienky dokonale obnažujú psychiku vedkyne, ktorá nebola spokojná so svojím manželom, s kariérou, s intímnym životom a snažila sa všetko zmeniť. Najzaujímavejšia je línia, v ktorej vedkyňu spoznáva čitateľ ako matku. Ferrante veľmi dobre vystihla pocity mladej ženy, ktorá sa cíti na profesionálnej ceste brzdená práve deťmi. Snívala o tom, ako sa uplatní, cítila sa na to, ale rodina ju zamestnávala a zdržiavala. Napokon sa – ešte v mladosti – rozhodla manžela opustiť a deti zostali s ním. Hoci s dcérami má žena dobrý vzťah, to, že ich kedysi kvôli kariére opustila, poznačilo ich život. Vídajú sa málo. Ona má teda priestor na prácu, ale aj na rozmýšľanie o tom, kde urobila chybu.

Aj táto postava má styčné body s neapolskou ságou, ale psychologická kresba je detailnejšia a sústredenejšia. Život ženy sleduje čitateľ krok za krokom – v reáli na dovolenke, ale zároveň s ňou prechádza aj život. Ako to bolo? Ako to bolo s vedeckým článkom, ktorý naštartoval jej ambicióznosť? Stálo za to odlíšiť sa od neapolských babičiek a stať sa čudáckou intelektuálkou? A treba to vôbec skúmať? Koho zaujímajú takéto fajnové námety, príde si na svoje. Zafilozofuje si s autorkou a zažije aj horor. Do deja stále totiž búši tá bábika! Strašidelná závislosť od nej vedie až k útoku: Niekto bude pichnutý a nebude to bábika!

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Elena Ferrante #Temná dcéra