Reč knihy je univerzálna. Dokáže to BRaK

"Na počiatku bol jazyk,“ napísal taliansky spisovateľ Italo Calvino na úvod eseje adresovanej jednej z najpodivuhodnejších kníh sveta Codex Seraphinianus.

16.05.2018 12:08
debata

Tajomná kniha Luigiho Serafiniho svojimi imaginatívnymi ilustráciami či vymysleným jazykom už viac ako tri desaťročia fascinuje čitateľov po celom svete a dokazuje, že jazyk knihy nemusí s ľuďmi komunikovať len na úrovni textu. V znamení témy Jazyky knihy sa bude niesť aj piaty ročník medzinárodnej prehliadky knižného umenia BRaK, ktorý sa v Bratislave začína vo štvrtok.

V knihe Mercy on Me  sa nemecký komiksový autor... Foto: REINHARD KLEIST
Mercy on Me V knihe Mercy on Me sa nemecký komiksový autor Reinhard Kleist zameriava na život hudobníka Nicka Cavea.

"Jazyk knihy sa spravidla vníma cez text, cez písmenká, slová či vety, no jazykov je omnoho viac. Popri verbálnom jazyku je to aj jazyk vizuálny – už len v tom, ako sú slová vysádzané, aký druh písma je zvolený, akým spôsobom sa grafický dizajnér rozhodne včleniť text do celku knihy, koľko priestoru mu na strane vymedzí… Inak na stránke vyzerá poézia, ktorá má okolo seba plno prázdneho miesta, inak je na tom prozaická kniha. A, samozrejme, je to aj vizuálny jazyk, ilustrácie, na ktoré sa BRaK zameriava v podstate od svojho vzniku,“ priblížil tému prehliadky jej programový riaditeľ Peter Michalík, podľa ktorého nastáva ideálny výsledok vtedy, ak všetky tieto jazyky nájdu v knihe spoločnú reč.

Hra s čitateľmi

Jedným z príkladov symbiózy rôznych foriem knižného jazyka je aj spomínané dielo Codex Seraphinianus. V rámci BRaK-u pricestuje v sobotu do Bratislavy aj jeho autor, taliansky výtvarník a dizajnér Luigi Serafini, ktorý sa v „encyklopédii imaginatívneho sveta“ majstrovsky pohráva s jazykom, jeho formami, znakmi a významom. "Sám Serafini v jednom rozhovore povedal, že chcel v ,čitateľoviʻ evokovať podobnú situáciu, akú zažívajú deti, ktoré ešte nevedia rozpoznať písmená, prípadne plnohodnotne nerozumejú odkazom a súvislostiam. Keď však otvoria knihu, objaví sa pred nimi nový, fascinujúci svet hodný objavovania, aj keď ho ešte nedokážu dekódovať,“ hovorí Michalík, ktorý sa na návštevu Serafiniho obzvlášť teší.

Podľa jeho slov Sarafino rafinovane pracuje s čitateľskými návykmi, vďaka ktorým im je surreálny svet blízky aj napriek tomu, že ho nedokážu rozlúštiť: "Jedným z týchto návykov je aj spôsob, teda chronológia, ako knihy čítame. Pre nás je to, samozrejme, zľava doprava. Napriek tomu, že človek v tejto knihe nerozpoznáva ani jedno písmeno, nevie rozlúštiť text, obrazy sú zvláštne a neodkazujú k realite, akú poznáme, jej radenie veľmi jasne zodpovedá encyklopedickému poňatiu kníh, ktoré sú nám, naopak, dobre známe. Na začiatku prestavuje akoby základné prvky organizmov, neskôr jednoduchšie živočíchy, zrazu do toho nastupuje človek, civilizácia, mestá… Práca s kódmi, ktoré podprahovo vnímame a poznáme, je v prípade Serafiniho absolútne bravúrna.“

Nick Cave v komikse

Niet však žánru rozprávania, kde by sa téma Jazyky knihy zračila do takej miery, ako práve v komikse. "Kto komiksy pozná, číta, kto sa v nich možno trochu orientuje, vie, že vzťah písmen, textu a obrazu má veľmi pevné pravidlá. Nie je to iba text dopĺňaný obrázkami. Komiks oplýva filmovými kvalitami. Funguje na sekvenciách, na záberoch, na obrazovej parcelácii. A popritom všetkom je to stále médium knihy,“ pripomína Michalík. BRaK v piatok navštívi jeden z aktuálne najznámejších komiksových tvorcov, nemecký autor Reinhard Kleist. Ten vo svojich dielach už priblížil osudy Elvisa Presleyho či Johnnyho Casha, naposledy v knihe Mercy on Me zaostril na život hudobníka Nicka Cavea. Kniha na Slovensku vyšla v preklade Michala Hvoreckého a v rámci BRaK-u sa dočká nadstavby v podobe hudobnej performancie. Téma prehliadky má pomerne široký záber, čo bolo podľa jej programového riaditeľa aj zámerom: "V nemalej miere sa v nej odráža aj rovina zásahu jazyka do nejazykovej sféry – či už politickej, spoločenskej, alebo kultúrnej. To ilustruje aj nesmierne ťažký príbeh Liao I-Wua, ktorý za kritickú báseň skončil na niekoľko rokov vo väzení, či nášho ďalšieho hosťa, irackého spisovateľa Hassana Blásima. Ide o leitmotív, ktorý, dúfam, cítiť v každom jednom ročníku BRaK-u, pretože ťažko oslavovať knihy, písanie či umeleckú tvorbu, keď jej bránia zjavné prekážky. Príbehy minimálne týchto dvoch autorov svedčia o tom, že sa to deje.“

Okrem diskusií s výnimočnými hosťami literárnej scény, knižnej ilustrácie a dizajnu ponúkne BRaK od štvrtka (17. 5.) do nedele (20. 5.) aj rôzne výstavy, koncerty, workshopy a v neposlednom rade viac ako tridsať malých, nezávislých vydavateľstiev zo Slovenska a Českej republiky. Profiláciu knižnej prehliadky jej organizátori uprednostňujú pred tradičnými knižnými festivalmi či veľtrhmi. "Snažíme sa robiť niečo charakterovo celkom odlišné od toho, čo nazývame knižnými veľtrhmi. Tie však v literárnej prevádzke majú svoje miesto, dokonca by som povedal veľmi dôležité,“ spresňuje Michalík, ktorý po dvoch rokoch víta návrat do pôvodných priestorov Pisztoryho paláca, "znamená to pre mňa veľmi veľa. Je to pre nás všetkých vytúžený návrat. Pisztoryho palác je miesto, kde festival vznikol a cítime sa tam všetci doma. A nielen my ako organizátori, ale myslím si, že hovorím aj za vydavateľov a návštevníkov.“

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #BRak #Italo Calvino #Codex Seraphinianus