„Naozaj máme pocit, že je to cena, ktorá má intervenčnú kvalitu – umožňuje spisovateľom, aby boli známejší v Británii a po anglicky hovoriacom svete, než predtým,“ citoval predsedníčku poroty Lisu Appignanesiovú britský denník Guardian. Porota ocenila Tokarczukovej spôsob rozprávania a to, čo sama spisovateľka volá konštelačný alebo panoptikálny román.
Kniha Běguni sa skladá z útržkov, ktoré spája fenomén cestovania a pohybu. „Nomádstvo je jednou z hlavných tém mojich kníh už od samého počiatku a objavuje sa aj v Běgunoch,“ povedala spisovateľka v rozhovore pre Mladú frontu Dnes, keď knihu predstavovala na pražskom Svete knihy. „Niekde hlboko v našej psychike a možno aj v génoch máme zabudovanú večnú túžbu kočovať. Ľudské pokolenie žije usadlým spôsobom života iba niekoľko tisícročí, ale obrovská časť našej histórie, tých pradávnych dejín, sú dejiny bytia v pohybe. Nomádstvo má svoje pozitívne stránky – bez neho by nevznikli napríklad Spojené štáty americké, ale samozrejme je tiež traumatizujúcou skúsenosťou. Túžime po domove a bezpečí, ale napriek tomu nás niečo neustále pudí, aby sme sa vydali na cesty,“ povedala spisovateľka. Rozdiel medzi cestovateľom a běgunom (pútnikom) je ten, že cestovateľa zaujíma miesto, ktoré chce navštíviť, zatiaľčo pre běguna je rozhodujúci samotný pohyb a má vnútorné, takmer až metafyzické nutkanie, ktoré ho ženie k pohybu.
Viac o tom, ako sa k „běgunom“ dostala, prezradila Tokarczuková v rozhovore pre český dvojtýždenník A2. „Keď som bola na návšteve v Moskve, niekto mi rozprával o ruskej sekte běgunov, ktorá existovala v 18. storočí. Verili, že svet je dielom Satana a dobrý kresťan, aby sa nepodvolil jeho nadvláde, musí byť neustále v pohybe. Satanova moc sa totiž usídľuje vo všetkom, čo je ustálené, usadlé,“ povedala spisovateľka, ktorá román písala tri roky. „Nápad napísať knihu o běgunstve som pre seba objavila pred niekoľkými rokmi, keď som sama začala dosť cestovať. Začal ma zaujímať fenomén veľkých letísk, nádraží, prestupných miest,“ povedala spisovarteľka, ktorej kniha vznikala tri roky.
Medzi ďalšími piatimi finalistami, ktorí sa uchádzali o cenu, bola aj francúzska spisovateľka Virginie Despentesová. Zaujala s príbehom skrachovaného majiteľa hudobného obchodu, ktorý je zrkadlom nás všetkých Vernon Subutex 1. Juhokórejská autorka Han Kang získala Man Booker International Prize v roku 2016 s knihou Vegetariánka. Tentoraz porota vybrala jej The White Book – meditáciu o farbách, ale tiež knihu o smútení a znovuzrodení. Do finálneho výberu posunula porota aj knihu iránskeho autora Ahmeda Saadawihio Frankenstein in Baghdad, španielskeho spisovateľa Antonia Muñoza Molinu Like a Fading Shaddow a maďarského tvorcu Lászla Krasznahorkaia The World Goes On. Krasznahorkai cenu získal pred tromi rokmi.
