Vladimír Menšík sa snažil brať humor veľmi vážne

Do komediálnych žánrov vnášal vážnosť hereckého stavu, dramatické úlohy zase okorenil ľahkosťou ľudových zabávačov. Od smrti obľúbeného českého herca Vladimíra Menšíka uplynie koncom mája 30 rokov.

26.05.2018 12:00
Vladimír Menšík Foto:
Za svoju kariéru Vladimír Menšík vytvoril viac ako 150 postáv.
debata (1)

Rovnako ako oheň, voda, vzduch a zem aj Vladimír Menšík bol nespútaným živlom. Jeho neudržateľný tok reči a spontánnej energie sa nikdy nekončili inak ako hurónskym smiechom ľudí naokolo, či už išlo o úlohu v divadle, televízii, alebo pri obyčajnom posedení s kamarátmi. S vážnou tvárou vyťahoval z rukáva príbehy na počkanie – vlastné, cudzie, ale aj vymyslené. Ako tvrdieval, na seba už povedal všetko, aj to, čo nie je pravda. Baviť ľudí bolo pre Vladimíra Menšíka vášňou, a ľudia mu priazeň nadšene odplácali.

Herec, moderátor a zabávač Vladimír Menšík sa narodil v roku 1929 v mestečku Ivančice blízko Brna a práve na Morave a jej prostredí má podľa mnohých pôvod aj jeho temperamentná nátura. Režisér Vojtěch Jasný, s ktorým Menšík spolupracoval na filmoch ako Prežil som svoju smrť (1960), Keď príde kocúr (1963) či Všetci dobrí rodáci (1968), však rád zachádzal do histórie ešte ďalej. Odkazujúc na Napoleonovu armádu v Bitke pri Slavkove hercovi pripisoval vzdialený černošský pôvod.

Malý Vladimír Menšík so sestrou
Vladimír Menšík v mladosti
+2Vladimír Menšík s rodičmi

Malého Vladislava (Láďu), ako sa Menšík volal rodným menom, už od detstva fascinovali ľudoví zabávači či cirkusanti. Účinkoval v hudobnom súbore Adolfa Pištěláka, no otec od neho vyžadoval odborné vzdelanie. Vyštudoval priemyslovku a dokonca chvíľku pracoval v brnianskych strojárňach, no lákalo ho divadlo. Prihlásil sa na JAMU a po ukončení štúdia nastúpil do Vesnického divadla. Tam si jeho talent v roku 1954 všimol Emil František Burian, ktorý ho angažoval do svojho divadla. Inscenácie, ktoré boli často poplatné vtedajšiemu režimu, však boli Menšíkovi čoraz menej po chuti. Túžil sa postaviť pred televíznu kameru. Prvá väčšia príležitosť prišla pri filme Alfréda Radoka Dědeček automobil.

Jeho kariéra vo filme sa naplno rozbehla v 50. a 60. rokoch. Napriek bravúrnemu talentu rozosmiať ľudí sa rovnako dobre cítil aj v dramatických postavách, okrem filmov Vojtěcha Jasného napríklad v snímke Markéta Lazarová (1967) či Ikarov pád (1977). V 70. rokoch sa objavoval prevažne v komédiách či rozprávkach, kde mu často robil spoločnosť herec Jiří Sovák. K ich partnerstvu sa v dokumente Nespoutaný živel vyjadrila herečka Jiřina Bohdalová. „Medzi Sovákom a Menšíkom ako ľuďmi, ktorí prinášali radosť, bol malý rozdiel. Sovák vždy trúsil vtipy, ale nevedel ich rozprávať,“ spomínala. „Kým Sova bol glosátor, Menšík bol rozprávač.“

Za svoju kariéru Vladimír Menšík vytvoril viac ako 150 postáv. Často účinkoval aj v televíznych programoch. Medzi najznámejšie patrí relácia Bakaláři, sám herec ju však považoval za „kouli na noze“. Povestná energia ho začala opúšťať v 80. rokoch. Trpel silnou astmou a nepomáhal ani priaznivý vzťah k alkoholu a cigaretám. Zomrel v roku 1988 v Brne vo veku 58 rokov. A ako sa zhodujú jeho hereckí kolegovia, hral až do posledného dychu.

3-krát Vladimír Menšík

  • Expozíciu venovanú Vladimírovi Menšíkovi možno vidieť v jeho rodnom meste Ivančice.
  • Získal titul Národný umelec, na ktorý ho navrhol Gustáv Husák.
  • Vedel hrať na klavíri aj na mandolíne.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Markéta Lazarová #Vladimír Menšík #Jiří Sovák