Foto: Regent
Hneď v prvej poviedke Osud kávových šálok, ktoré už nikto nerozbalí, si zvolil autor zaujímavý námet. Ide až o detektívny príbeh, ale pútavé sú najmä pocity hlavného hrdinu, ktorý je po rozvode, žije staromládenecký život a hovorí o tom, čo všetko stratil a ako mu je. Kollár si nachádza originálne námety a vie ich aj dobre spracovať. Má čo povedať, a tak nezahmlieva, ale rozbaľuje svoje príbehy naplno, často sú v nich aj konkrétne postavy zo života. Jeho vecný, ale ozvláštnený štýl čitateľa upúta a neunaví.
Jozef Kollár sa narodil v roku 1960 v Trnave. Vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, pôsobil ako novinár a vydal už niekoľko kníh (Žena v koberci, Poviedky z Playboya, Musíme to prežiť, Bol som detský špión). Sám o svojej prozaickej tvorbe napísal: „Od detstva som rád počúval príbehy ľudí. Dospelo to až tak ďaleko, že som si ich začal aj sám vymýšľať. Môže za to moja fantázia a sny. Pozeral som sa na svoje a cudzie prežité situácie z rôznych uhlov pohľadu tak, aby vyzerali tajomne a neuveriteľne. Snažil som sa o to, aby pointa vyrazila dych mne aj čitateľovi. Po rokoch som však pochopil, že je to len moja samoľúba hra s postavami a s príbehom. Skutočná sila a nezameniteľnosť určitého príbehu je v niečom inom: v jeho pochopení a stotožnení sa s ním. Len vtedy má šancu prežiť svoju dobu a osloviť ľudí v ktoromkoľvek storočí. K jednoduchosti a čistote príbehu vedie dlhá cesta.“
A na záver ukážka z poviedky Jozefa Kollára: „V jeden večer začal svoju milostnú predohru tak, že ju vybozkával od končekov prstov na nohe až po vlasy. Nevadilo mu ani to, že mala celý deň obuté tenisky z Miletičky.“ Jasné, že ani takáto čuchová obetavosť nie je zárukou vydareného vzťahu a žena to napokon nedocení. V podtóne poviedky je humor, ale autor prichádza k záveru, že je dnes na svete viac milujúcich mužov, ale aj viac vypočítavých žien. Je to tak? Nech čitatelia posúdia.
