Foto: KK Bagala
Zbytočne len odpútava pozornosť potenciálneho čitateľa od jej ďalších kvalít – intímnej lyriky, ktorá sa nebojí povýšiť slabosti svojich hrdinov (ale aj ich tvorcu) na piedestál. Práve útržky priznanej ľudskosti zachytené v čase sú jedným z dôvodov, prečo sa texty skladieb prešovskej undergroundovej legendy, skupiny Ali ibn Rachid, vynímajú tak dobre aj samostatne na papieri.
Na prvý pohľad nenápadná publikácia mala svoju premiéru koncom mája na Bratislavskom knižnom festivale BRaK. Išlo o jednu z prvých príležitostí vziať knižku do rúk a zistiť, že nie je taká nenápadná, ako sa spočiatku mohlo zdať. Detailnejší pohľad na čierny obal odhaľuje množstvo malých kreslených lebiek, ilustrácií výtvarníka Laca Terena, pochmúrny pocit však okamžite predbieha elementárna radosť z toho, ako sa dokážu zalesknúť v odraze svetla. Zbierka textov Ľubomíra Burgra – nielen pre skupinu Ali ibn Rachid, ale aj Dogmu, Midi Lidi či divadlo Stoka, je plná kontrastov a podprahových hier, ktoré stojí za to rozlúsknuť.
Hudobník, skladateľ, textár, herec a režisér Burgr sa ukazuje ako nesmierne vnímavý pozorovateľ. Krehkým bytostiam čeliacim surovej realite svojím perom poskytuje útočisko vo svete, ktorý sa riadi vlastnými pravidlami. Raz na zastávke sleduje osamelého vystrašeného muža hľadajúceho stratenú dôveru v cudzincovi, inokedy mladého záškoláka, ktorý nechce byť povrchný, a tak nakoniec splynie so zemou a koreňmi stromov… Na čitateľa však zo stránok nestriehne ťažoba, práve naopak. Autor ju svižne vyvažuje humorom prameniacim práve z bizarných stretnutí fikcie a reality. Aj preto musí čitateľ nakoniec sympatizovať s neverníkom, ktorý predsa nemôže za to, že je ako motýľ „žluťásek“ a rád si vždy k niekomu sadá. Burgrov štýl je jednoduchý, a preto blízky, minimalizmus však ponúka maximálnu účasť druhej strany.
Súčasťou knižky je aj CD Ali ibn Brass so šiestimi staršími piesňami v nových aranžmánoch Petra Zagara, Marka Piačeka a Ľubomíra Burgra. Vo väčšine prípadov ide o skladby, ktorých texty obsahuje aj samotná publikácia, a v tomto prípade sa núka aj celkom nová rovina ich vnímania. Texty sú však rovnocenné a fungujú samy osebe, bola by preto škoda prísť o ponúkanú prvotnú možnosť vložiť si do nich svoj vlastný soundtrack. A ktovie, možno sa od priloženej hudby až tak líšiť nebude. Kto bude chcieť v tomto experimente pokračovať, pokojne môže. Stačí oprášiť tvorbu kapely, ktorá slovenskej alternatíve udala smer.
