Spisovateľ sa pohybuje na hrane pravdy a fikcie, pohráva sa s iluzórnou i reálnou matériou. Raz sa zdá, že vymýšľa, inokedy to vyzerá ako absolútna pravda. A ide ešte ďalej. Naznačuje, aké problémy má spisovateľ s tým, ak píše pravdivo o svojej rodine. Darmo presviedča publikum, že to nie je celkom tak, že to, čo prejde hlavou a srdcom spisovateľa, je už nová skutočnosť. V knihe Ohyb rieky cituje autor výčitky mamy spisovateľa Petra, že svojimi textami, veľmi otvorenými a plnými erotiky a sexu, kompromituje rodinu. Až sa rodičia hanbia pred susedmi a známymi, že ich syn vytrúbil všetky rodinné tajomstvá. Klin vyráža klinom – napíše do knihy ešte aj o týchto výhradách. Verí si, má potrebnú autorskú suverenitu a nemenej potrebnú hravosť, aby sa vkusne mohol pohrávať aj s horúcimi témami. Čím ide ďalej do minulosti, tým sa mu viac darí.
Čitatelia majú Petra Holku radi práve vďaka tomuto spôsobu písania. Určite si už obľúbili aj jeho rodinu, dedka, otca, mamu, tetu, ženy, deti a ďalších príbuzných. V každej knihe sa o nich čitatelia dozvedajú viac a viac a spoznávajú ich z inej stránky, inak nasvietených. Žiaľ, ako život uteká, starnú aj títo protagonisti Holkových kníh, starne aj sám autor. A tak hneď v úvode tejto knihy si prichádza smrť po dedka, nasleduje odchádzanie otca a chátrať začína aj sám rozprávač. Napriek tomuto neúprosnému zákonu života, ktorý má v príbehu dosť dôležitú úlohu, zostáva spisovateľ optimistický a hravý. Veď na opísanie rozlúčky starého otca so svetom a s rodinou zvolil priam huncútsky štýl: Starý otec, už mŕtvy, sleduje a reportuje, čo sa okolo neho deje, ako sa na pohreb schádza celá rodina, ako si ho milovaná manželka omýva a oblieka a ako je jej láska schopná ešte vyvolať v zosnulom manželovi (dedovi) príjemné telesné pocity. Zo sveta odchádza spokojný a naozaj zaopatrený – dostáva aj „ploskačky“ do truhly. Holka pôvabne rozvíja túto „morbídnu“ tému a vyvoláva úsmevy. Ohyb rieky je čarovné čítanie o živote, o láske, o vzťahoch, o drámach aj úspechoch. A to je ešte len prvá kapitola! Tí, čo sa v nej objavia, dostanú potom ešte samostatný priestor v iných častiach knihy.
Svoj príbeh rozpráva otec, analyzuje rodinu, zaujímavo nazerá na osud. Hodnotí aj politický vývoj, ktorého je každý človek chtiac či nechtiac súčasťou, ale v rýchlosti života sa nestačí dostatočne v ňom orientovať, prípadne zaradiť. Holka ventiluje cez postavy predkov pocity generácií, ktoré prežili rôzne revolúcie, spoločenské zmeny, drámy, a nemali sa k tomu kde vyjadriť.
V knižke je, samozrejme, opäť aj veľa milovania, hoci rieka života už plynie pomalšie. Rozprávač má šťastie, že v staršom veku ho miluje oveľa mladšia Zuzanka, a tak nemusí o sexe len snívať. Hoci Holka už vzťah starnúceho muža s mladou ženou opísal aj v minulosti, znova nad ním uvažuje. Zaľúbenosť prináša aj zázraky a autor nimi nešetrí ani v texte. Veď sa mu tam objaví aj slávny spisovateľ Houellebecq, s ktorým debatuje, ale najmä žiarli, a obáva sa, aby mu nezviedol Zuzku. Úvodná kapitola sa nazýva Prológ, čiže súhrn faktov. Faktami sa to v rozprávaní hemží, ale nesú emócie. Čitateľ sa dozvedá zaujímavé skutočnosti o živote postáv, ktoré sú autobiografické, ale emócie sú univerzálne. Nájdu sa v nich mnohí čitatelia.
