Vybral sa na cesty po svete, aby našiel miesta, ktoré sú blízke jemu, a zároveň by ich mali poznať aj ostatní. Cestovateľ a frontman legendárnej kapely Slobodná Európa fotografoval na potulkách po Iráne, Gruzínsku, Kolumbii, Severnej Kórei, Náhornom Karabachu, Srí Lanke, Kamerune, Bosne, Indii, Arménsku, Číne, a Kosove.
Už na prvý pohľad vidno, že nejde len o zábavku celebrity. Whiskyho kniha Tretia planéta je trochu iná, než bývajú knihy fotografií o našej zemi, ktoré sa väčšinou nadchýnajú a upozorňujú na stretnutia s krásou. Tretia planéta je menej optimistická. Už obálka je temná, stopy industrializácie pôsobia ako „odprírodnené zvieratá“, ktoré ale ešte stále poeticky osvetľuje mesiac. Je to ako keby motto publikácie – planéta je ohrozená, ale normálny život sa zatiaľ zničiť nedá. Hoci sa zdá, že už všetko ovládla technika, že vládne elektronika, že prevláda hluk a informačný smog, to si len namýšľame. Človek ešte nie je až taký pán na tejto planéte. Ešte sú odľahlé kúty, pokojný všedný život, nedotknuté tradície, existujú ľudia, ktorí sa nezaujímajú o značkové oblečenie a tešia sa zo života vo veľmi skromných podmienkach. A tam, kde už dosiahli civilizačný vrchol, ľudia nie sú zasa až takí spokojní či ideálni.(Fotografiu z Las Vegas napríklad Whisky nazval Hlavné mesto nevkusu.)
V každom prípade, pesimistický a clivý pohľad na našu zem, ktorý si autor zvolil – alebo mu to tak vyšlo – je pútavý a v konečnom dôsledku vyznieva optimisticky. Jeho snímky sú ako vizuálne komentáre, zábermi vyjadruje ani nie tak názor, ako účasť. Touto nevtieravosťou je Whiskyho kniha sympatická a prínosná. Je v nej pokoj, ako pri meditácii. Ale nie je celkom bez slov. Text je však tiež v meditatívnom duchu – veľmi osobný a intímny. Opäť to nie je len objaviteľský a zvestovateľský optimizmus. Autor na cestách skôr objavuje seba. Svoju skúsenosť konfrontuje s tým, čo vidí, a utvára si tak názor na život a na dejiny. Keď cestuje napríklad po Balkáne, uvažuje, čo sa tu vlastne udialo. Správy, ktoré o udalostiach na Balkáne kedysi počul, nadobúdajú zrazu konkrétnu podobu zrúcanín, ľudskej bolesti a žiaľu. Všetko vidí inak. A pôsobia tak aj jeho fotografie. Jeho kniha napríklad varuje pred vojnou. Kedysi sme sa už aj smiali z toho, že niekto bojuje za svetový mier, lebo sa to stalo frázou. Už to nie sú prázdne slová. Slovo a obraz, kniha, ktorá sa prihovára za pokoj a mier, je vzácna. Whisky to urobil. Vďaka jeho knihe sa čitateľ troška začne aj báť o tú našu planétu, a to je v momentálnej situácii zdravý pocit.
Whisky najradšej cestuje sám, necíti nudu ani osamelosť. Dôležité je pre neho vraj práve to zdanlivé „otupno“ . S kamarátmi by čas plynul rýchlejšie, nevšímal by si toľko z krajiny, nezamýšľal by sa až tak, a hovoril by pohodlne po slovensky. Z knihy tú samotu cítiť, premietla sa do hĺbky, takže – stálo to za to.
