Detská kniha je v pohybe. Dokážeme s ňou udržať krok?

, 19.07.2018 13:15
Daniela Olejníková
Svoju tvorbu vďaka projektu Transbook zviditeľnila aj výtvarníčka Daniela Olejníková. Autor: ,

Naplniť digitálne médiá určené pre deti kvalitným umeleckým obsahom a povzbudiť tvorcov, ilustrátorov či vydavateľov, aby začali skúmať nové možnosti vyplývajúce zo spojenia tradičnej detskej knihy a nových médií. Aj to boli ambiciózne ciele, ktoré si pred pár rokmi vytýčila Európska únia.

Výsledkom bol pilotný projekt s názvom Transbook, ktorý zaštítil celkom 170 rôznych knižných akcií – od konferencií až po masterclassy či medzinárodnú výstavu. Od roku 2014 do roku 2018 neprepojil len množstvo profesionálov z knižného a digitálneho sveta, ale aj šesť hlavných partnerských inštitúcií. Jednou z nich bolo aj Literárne a informačné centrum v Bratislave.

„Detské knihy sú dvere, cez ktoré mladí ľudia po prvý raz vstupujú do sveta kultúry a umenia. Publikácie pre deti však predstavujú rapídne sa meniaci priemysel so značným ekonomickým vplyvom. V digitálnom svete sa knihy stávajú animovanými objektmi, ktoré ponúkajú nové možnosti – nielen klasické obracanie strán. Tablety či mobilné aplikácie prinášajú inovatívne spôsoby vypovedania príbehu a vplývajú tak aj na papierovú knihu ako takú,“ píše sa v sprievodnom bulletine projektu.

Sú to však aj ďalšie odvetvia ako napríklad film či videohry, ktoré v tejto súvislosti volajú po zadefinovaní nových ekonomických modelov. Aj po štyroch rokoch trvania Transbooku je však celý proces stále ešte len na začiatku. A ak je reč o začiatku, aké postavenie má v digitálnom veku klasická kniha?

Digitálny svet ako rozšírenie knihy

„Kniha je kniha, je vyrobená s úmyslom, aby sa čítala. Ale čo môžeme robiť s aplikáciou? Možnosti digitálnych technológií – to, ako menia náš spôsob čítania, nazerania na obrázky či vypovedanie príbehu – sú udivujúce,“ stojí v anotácii teoretickej publikácie s názvom Pictures on the Move, ktorá vznikla pri príležitosti zavŕšenia projektu Transbook.

Esejou Gutenberg je mŕtvy do nej prispela aj francúzska spisovateľka Sophie Van der Linden. Ako spomína v úvode, už v roku 2010 profesor a výskumník Nicholas Negroponte vyhlásil, že do piatich rokov „fyzické“ knihy v USA prestanú existovať. Práve vďaka ustavičnej hrozbe dematerializácie však podľa spisovateľky zažíva tlačená kniha renesanciu. Jej budúcnosť vidí v živej spolupráci s digitálnymi médiami.

Podobný názor v publikácii zastávajú aj tvorcovia kníh pre deti Louis Rigaud a Anouck Boisrobert: „Aplikácia a kniha sa v mnohom líšia. Sú to dve rozdielne médiá s rozdielnymi špecifikáciami. Niektoré aplikácie sa približujú skôr k animovaným filmom, rozprávajú príbeh a sú tak viac podobné knihám. Vo väčšine prípadov sa však podobajú na videohry a ponúkajú zábavu. No aplikácie a knihy nežijú v oddelenom svete. Pre nás ako tvorcov kníh sú výborným spôsobom, ako knižku rozšíriť do digitálneho sveta, prípadne sa pohrať s ilustráciami.“

Výtvarníci idú do sveta

Ignorovať obrovský fenomén vývoja digitálnych technológií je absurdné aj podľa riaditeľky Literárneho a informačného centra (LIC) v Bratislave Miroslavy Vallovej. „Nech sa deti hrajú, ale nech to má aj nejaký význam a priblíži ich to napríklad k umeniu,“ myslí si Vallová. LIC sa však v rámci Transbooku intenzívnejšie sústredilo skôr na druhý cieľ projektu, a to zviditeľnenie mladých a talentovaných tvorcov a ilustrátorov.

Slovensko v tomto prípade zastúpila výtvarníčka Daniela Olejníková, ktorá má za sebou už viacero úspechov nielen na domácej pôde. S knižkou Liek pre vĺčika získala ceny v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska, za knihy V melónovom cukre (Richard Brautigan) a Trinásť (Jana Bodnárová) bola ocenená na BIB 2013, detská encyklopédia Jiřího Dvořáka Hávedník, ktorú ilustrovala, sa zase minulý rok stala Najkrajšou českou knihou. Medzi jej posledné projekty patrí kniha Útek Mareka Vadasa a Neviditeľné mestá Itala Calvina.

„Daniela je bezpochyby vynikajúca umelkyňa a ilustrátorka, navyše robí aj autorské knihy, čo je veľké plus,“ obhajuje svoju voľbu Vallová. Od začiatku projektu v roku 2014 stihla Daniela Olejníková podľa nej získať množstvo cenných rád, ale aj kontaktov, ktoré ju zviditeľnili na európskej knižnej scéne. Knižku Hávedník predstavila aj na putovnej výstave The Rule and the Game, ktorú mohla v roku 2016 navštíviť verejnosť v košických Kasárňach Kulturfabrik. V roku 2017 sa tiež zúčastnila na medzinárodnom veľtrhu detských kníh v Bologni, vďaka čomu nadviazala spoluprácu s vydavateľmi ako Little Gestalten či Rouergue.

Výstavu The Rule and the Game mohli vidieť aj...
Výstavu The Rule and the Game mohli vidieť aj návštevníci košických Kasární Kulturfabrik. Autor: LIC

Tvorivý potenciál však neprúdil len smerom von do Európy. Podľa Miroslavy Vallovej Slovensko vďaka Transbooku navštívila špička európskej ilustrácie. Už druhým rokom sa to odzrkadľuje aj na bohatom zastúpení tvorcov na knižnom festivale BRaK, ktorý s projektom nadviazal spoluprácu. V súčasnosti LIC čaká na rozhodnutie Európskej únie, či sa zapojí aj do projektu Transbook 2. Jedna veľká knižná udalosť však Slovensko definitívne čaká budúci rok. Mesto Bratislava bude čestným hosťom knižného veľtrhu Salon du Livre Paris.

Napreduje aj Slovensko

Čo sa týka vývoja digitálnych médií s umeleckým presahom určených nielen pre deti, podľa programového riaditeľa Medzinárodného festivalu animácie Fest Anča Maroša Broja sa situácia na Slovensku výrazne zlepšuje: „Neviem presne, aká je situácia napríklad v knižnej ilustrácii, pretože je to predsa len trochu iná oblasť ako vývoj hier. Výtvarník musí mať motiváciu tvoriť aj pre iný typ média. V poslednom období sa však začína objavovať zopár celkom zaujímavých projektov, ktoré vychádzajú primárne z iniciatívy ilustrátorov, nie herných vývojárov. Veľkú zásluhu na tom má Fond na podporu umenia, ktorý v roku 2017 spustil podprogram zameraný na podporu multimediálnej tvorby, a teda aj videohier. V jednotlivých prihláškach vidieť, že na výzvu reagujú nielen tvorcovia hier, ale aj kreatívci z iných oblastí umenia. Vo výsledku teda ide o projekty, ktoré sú viac orientované práve na ilustráciu.“

Výnimkou podľa jeho slov nie sú ani aplikácie či hry pre deti. „Existuje množstvo projektov, ktoré kombinujú viaceré médiá, pričom sledujú jeden príbeh. Ide o bežnú praktiku napríklad v Hollywoode, kde najskôr vznikne film a následne hra, komiks či reklamné predmety. Potom sú tu hry, ktoré ponúkajú aj určitý druh osvety, ale to je už iná kategória. Mnoho takých hier vzniká aj na Slovensku. Napríklad Táňa Zacharovská, bývalá concept artistka štúdia Pixel Federation, vyvíja posledné roky vzdelávaciu tabletovú hru Garbage Gobblers. Zameriava sa na deti na základných školách a učí ich separovať odpad. Zaujímavé hry pre deti tvorí aj československé rodinné štúdio Mr. Fox and friends,“ približuje Brojo, podľa ktorého nie je problém ani tak v nedostatku kvalitného digitálneho obsahu, ako skôr v tom, že rodičia často nekontrolujú, čo sa ich deti hrajú.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#kniha #ilustrácia #Európska únia #digitálne umenie #daniela olejníková
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk