Vzťah mladej ženy a starého muža je v beletrii častým námetom. Obyčajne však muž trpí pre vekový rozdiel a snaží sa udržať náklonnosť mladej ženy. V tomto románe je to inak. Hoci je starec ochromený, žije veľmi aktívnym duševným životom. Všetko okolo seba vníma, hodnotí, prežíva. Skrátka – slávny filmár Waldo je dôkazom toho, že telo môže chradnúť a duša zostáva svieža. Tento muž stále miluje, cíti erotické túžby, žiarli na svoju zdravú a peknú manželku Zee. Nič však nezmôže, lebo stav mu nedovoľuje ani vstať z postele, nieto ešte oddávať sa sexu. Skúša to aspoň pohľadom a je vďačný, ak mu žena ukáže intímne časti svojho tela. Stále ho to zaujíma. Hoci je v príbehu veľa erotiky, nie je to šteklivá próza.
Hanif Kureishi (nar. 1954 v Kente) má povesť rebela britskej literatúry a prejavuje sa to aj v tomto originálnom texte. Autor vyslovuje cez svoje postavy – najmä cez tú hlavnú – nečakané a kritické úvahy a tvrdenia. Sú umocnené tým, že smrť je blízko. Po spoločenskom ruchu prichádza samota. Pre bývalého filmára zničujúca. Spomína na minulosť, na opojnosť slávy… Waldo je racionálny človek, vedel by sa zmieriť aj so starobou, no je tu ešte jedna vec. Do priazne sa mu votrel Eddie, ktorý nadobudol štatút rodinného priateľa. Je to slabší novinár, ktorý sa však pasuje na Waldovho životopisca, a tak má k nim dvere otvorené. Dokonca môže filmárovi aj pomáhať. Prináša jedlo, pitie, rozptyľuje ho, a najmä – venuje sa filmárovej krásnej žene. Starec je zmierený s tým, že títo dvaja mu nasadia parohy niekde v blízkosti jeho smrteľnej postele. Režisérska nátura mu však nedá prijať to pasívne. Sleduje, pátra, natŕča uši, snaží sa o všetkom vedieť, lebo najpotupnejšie je byť neinformovaný. Počuje ich smiech, ich vzdychy, vidí, ako odchádzajú na večeru do Londýna. Všíma si, ako sa vyfintili, ako sa rozveselili… Budú jesť ustrice, piť šampanské, a to, samozrejme, za Waldove peniaze. Dej sa ďalej odvíja aj po tejto línii. Pripomína scenár detektívky: Waldo pátra z postele, z nehybnosti, len citom a fantáziou.
Najzaujímavejšie je však prenikanie do vnútorného sveta človeka, ktorý v živote dosiahol všetko, o čom sníval, a pred smrťou je predsa plný nespokojnosti a pomstychtivosti. Starý lišiacky filmár je inteligentná postava. A súbežne s popisom jej myslenia sa odvíja dobrodružnejší (a banálnejší) dej o tom, ako sa správa Eddie a Zee. Je to kniha o živote a smrti. Žije sa podlejším ľahšie? Čitateľ bude skôr sympatizovať so situáciou starého a chorého, ktorý má rozum a bohatú dušu. Tieto danosti pomáhajú aj na smrteľnej posteli. No a najdôležitejší je humor. Kureishi ho šikovne vložil aj do poslednej vety.
