Kniha je záznamom choroby, denníkom zaznamenávajúcim posledné obdobie Esterházyho života, keď sa vyrovnáva so smrteľnou diagnózou. Číta, cituje, interpretuje iných autorov svetovej literatúry, ktorí sa vyrovnávali s témou choroby a smrti, pričom podáva správu o svojom každodennom živote. O pokusoch udržať si roky pestované rituály, písanie, vzťahy s rodinou, priateľmi, reflektovanie spoločenských problémov. Čo s telom, ktoré prestáva slúžiť? Ktoré doteraz stále poslušne slúžilo písaniu a odrazu sa obracia voči nemu? Esterházy neprestáva hovoriť duchaplne, otvorene a úprimne ani o najnepríjemnejších okamihoch života a pominuteľnosti. Nie je to jednoduchý príbeh.
Maďarský spisovateľ a esejista Péter Esterházy (1950 – 2016) pochádzal zo známej uhorsko-maďarskej šľachtickej rodiny, ako autor považoval za Joyceovho žiaka. Do literatúry vstúpil v druhej polovici 70. rokov. Všeobecne je považovaný za jedného z najvýznamnejších európskych postmoderných spisovateľov. V maďarskom origináli Hasnyálmirigynapló (Magvető 2016). Preložila Renáta Deáková.
