Lenže všetky udalosti opísané autorom sa skutočne stali. Sedemnásťročný Ján Špirko možno ani netušil, akému riziku vystavuje seba a svoju rodinu, keď robil spojku medzi partizánskymi skupinami. Keď mladučkého partizána v obci Veľké Borové Nemci ranili, odvliekli ho na gestapo do Ružomberka. A tam sa začína cesta plná hrôzy, bolesti, sklamania, ale i veľkej viery a odhodlania.
V ružomberskej väznici mu stála smrť za chrbtom prvý raz. Život mu zachránil neznámy Cigán, ktorý jediným úderom zlikvidoval besniaceho gestapáka. Dobitý Ján však nemal za svoju záchranu ako poďakovať. Kým ležal v bezvedomí, Deža gestapáci s najväčšou pravdepodobnosťou umučili. Odvtedy osud raneného partizána tvorili úteky a zajatecké tábory…
Napokon sa dožil konca vojny. Ako 50-ročný dal svoje spomienky na papier v podobe osobných zápiskov, ale aj s ambíciou písať literárnym štýlom.
Pravdivý príbeh uzrel v knižnej podobe svetlo sveta náhodou. Rukopis spomienok svojho starého otca Jána Špirka, pôvodom z Turčianskej Štiavničky, prepísal vnuk Peter. Knižku spomienok starého otca, ktorý mal päť detí a dvanásť vnukov, chcel vytlačiť v niekoľkých exemplároch na pamiatku rodine i ako darček autorovi. Ten sa jej však nedožil – umrel tesne pred 90. narodeninami v roku 2016. Po jeho smrti poslal Peter Špirko rukopis do vydavateľstva.
Ikar
