Foto: Vydavateľstvo XYZ
Na to síce neexistujú dôkazy (veď ženy už tiež nie sú svätice), ale jedno je isté – populácia v Európe starne. Ľudia chcú dlho žiť, aj sa im to darí (hoci často o tom, že sa dožili vysokého veku, ani netušia), no následky sú nečakané. Dlhovekosť prináša komplikácie pre spoločnosť aj pre jedincov. Bolesti, depresie, smútky, strachy. Tie by sa dali mladšími odignorovať, ale sú tu aj ekonomické ťažkosti, ktoré sa týkajú každého. Starci nezarábajú, berú dôchodky, vyžadujú opateru. Z toho sú rozpaky na oboch stranách.
Skrátka, dnes sa už nerieši v rodinách ani v odborných kruhoch len puberta, dospievanie, kríza stredného veku, ale aj „matuzalemská kríza“. (Biblická postava mimoriadne starého Matuzalema sa údajne dožila iba 78 rokov, čo je dnes už bežné.) O starobe uvažujú lekári, psychológovia, finančníci, ale aj spisovatelia. Čitateľov zaujala nedávno knižka Švéda Jonasa Jonassona o storočnom starčekovi a teraz pribudol denník iného nepoddajného starčeka, medzinárodný bestseller Kým žijem s podtitulom Nový tajný denník Hendrika Groena 85 rokov.
Groen je pseudonym holandského autora, ktorý napísal pokračovanie úspešného diela, no zostal neznámy. Hovorí sa, že denník musel písať mladý človek, lebo je to veľmi iskrivý text. Autor zrejme pracuje v domove dôchodcov alebo tam má nejakého príbuzného, lebo prostredie poriadne pozná. Iní tvrdia, že to bude utajený komik, ďalší veria, že knihy naozaj píše vtipný starec. Ktovie. Svoje denníky začal Groen publikovať na internete, kde ich objavilo vydavateľstvo Meulenhoff a dobre urobilo, lebo úspech knihy je enormný. Prináša obyčajnú čitateľskú zábavu a iný pohľad na celú nešťastnú problematiku. Už v názve je sympatická filozofia: Kým žijem, tak žijem, každý deň vítam a robím, čo sa dá.
Hrdinovia príbehu, starčekovia, ktorí sa spoznali v domove dôchodcov, vytvorili partiu, v ktorej pestujú vzťahy, robia si programy, schôdze, hostiny, výlety. Nenudia sa a tým, že majú medzi sebou vzťahy, zachovávajú si dôstojnosť. Rozprávač vidí život z veselšej stránky. Nášho čitateľa asi „poteší“, že hoci dôchodcovia v Holandsku majú asi vyššie dôchodky, predsa len debatujú aj o peniazoch a drahé penzióny si dovoliť nemôžu. A vôbec – v mnohom sú problémy starcov v celej Európe podobné. Pre niekoho je táto predlžujúca sa staroba dobrý biznis, ale väčšina na dlhovekosť dopláca.
Pre strednú generáciu je to veľká záťaž: výkonní ľudia by sa mali starať nielen o deti, ale aj o rodičov. Finančne aj fyzicky. Nie je to jednoduché. Starí im môžu situáciu uľahčiť aspoň tým, že nevzdychajú. A takí sú starčekovia z knihy. Denník bude asi vhodným čítaním najmä pre mladých – získajú sympatie k „matuzalemom“ a budú ich lepšie znášať.
Veď napríklad, keď idú starčekovia z opisovanej partie (klubu) na výlet autobusom, trvá cikpauza skoro hodinu, a zatiaľ im prepadne večera v domove dôchodcov. Kuchár polievku ohrievať nebude! V obchode zabúdajú, čo prišli kúpiť a peniaze z bankomatu sa boja vyberať, lebo by ich mohol niekto prepadnúť… Kto má s nimi vydržať? Čitatelia Hendrika Groena to dokážu ľahšie.
