Táto kniha sa klasikom „lágrovej“ prózy vyrovná. Angažovaný dokumentarizmus Solženicynovho Súostrovia gulag či skeptický naturalizmus Šalamovových Kolymských poviedok dopĺňa o vypätý emočný náboj a z pekla gulagu prináša všetkému navzdory letmý úsmev. Osud petrohradskej rodáčky, ktorá v táborovom divadelnom súbore našla svoju celoživotnú profesiu, je vskutku románový – plný nečakaných zápletiek a zvratov, zrady tých najbližších, ale i pomoci cudzích.
Ruská herečka a teatrologička Tamara Petkevičová (1920–2017), ktorá v 40. rokoch 20. storočia prešla niekoľkými sovietskymi lágrami, vo svojej spomienkovej próze píše s neobyčajným citom pre detail a pointu. Jej kniha nehovorí len o táborových hrôzach, ale predovšetkým o tom, ako sa totalitný štát dokáže úplne a neľútostne zmocniť života nevinného človeka. Je to tiež naliehavé svedectvo o nekompromisnom odmietnutí akejkoľvek diktatúry.
Petkevičová je autorkou niekoľkých autobiografických próz: v ruštine Žizň – sapožok neparnyj (1993, 2. zv. 2001), Na fone zvezd i stracha (2008). V angličtine jej vyšli Spomienky herečky z gulagu (Memoir of a Gulag Actress, Northen Illinois University, 2010).
- (česky)
- G plus G
