„Kafka miloval kino. Bol jeden z prvých ľudí, ktorý prišiel na to, že by sa aj kino dalo robiť trojdimenzionálne,“ prezradil Stach, čo objavil v denníkoch po nemecky píšuceho spisovateľa. Jeho zámerom však nebolo Kafkove texty len interpretovať. „Snažím sa rekonštruovať, ako pracoval,“ doplnil autor, ktorý v trojdielnej biografii (Rané roky, Roky rozhodovania a Roky poznania) podrobne opisuje Kafkov život, rodinu, priateľstvá, prácu aj vzťahy, pričom zároveň podáva panoramatický obraz epochy a celej strednej Európy.
„Vytvoril monumentálne dielo, kniha vzbudila obrovský ohlas na celom svete, vychádza v mnohých prekladoch. Niektorí kritici ju označujú ako životopis desaťročia. V češtine vyšli už dva diely a pripravuje sa tretí,“ povedal pre TASR o Stachovi a jeho diele Michal Hvorecký. Reiner Stach (1951) sa narodil v saskom Rochlitzi. Vyštudoval vo Frankfurte nad Mohanom a stal sa uznávaným literárnym vedcom a historikom. Trojdielny životopis pražského židovského, nemecky píšuceho spisovateľa pripravoval vyše dvadsať rokov. „Do svojich textov zapracoval aj hororové momenty a myšlienky, zároveň je to prepletené s humornými prvkami,“ konštatoval na margo jedného z najvýznamnejších prozaikov svetovej literatúry 20. storočia.
Literárny vedec priznal, že mal málo dokumentov z Kafkových začiatkov, aby pochopil, čo sa dialo v čase jeho mladosti, preto čítal veľa memoárov iných ľudí, ktorí takisto vyrastali v Prahe. „Dlhý čas som čítal len pražské denníky z rokov 1906 a 1907,“ objasnil s tým, že využil aj pramene o Maxovi Brodovi, kľúčovej osobnosti Kafkovho života. Biografia čitateľom objasní aj to, ako Kafka vnímal rok 1918, rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik Československa. V treťom zväzku sa autor venuje i Kafkovým kontaktom so Slovenskom a pobytu vo Vysokých Tatrách, kde sa liečil na tuberkulózu a tvoril vraj len aforizmy.
„V Tatrách len čítal, napísal niekoľko listov. Za deväť mesiacov nenapísal ani jedno literárne dielo, zrejme mu chýbal kreatívny tlak. Vždy keď existenčné problémy boli najpálčivejšie, vtedy dostal drajv a začal písať,“ hovorí autor, ktorý zozbieral obrovské množstvo materiálu, preto plánuje vydať aj ďalšie publikácie o Kafkovi. Na jeseň by mala vyjsť kniha jeho aforizmov s komentármi Reinera Stacha. Trojzväzkovú biografiu majú dokonca sfilmovať, na seriáli by mala spolupracovať česká a rakúska televízia.
„V roku 1995 som chcel zmeniť obraz o Kafkovi, ľudia o ňom hovorili ako o čiernom, pesimistickom Kafkovi bez humoru. Mám k nemu pozitívnejší postoj, oveľa lepšie vidím jeho slabosti, naďalej si ho veľmi vážim. Kafka vie zapôsobiť,“ poznamenal Stach. „Je to svetový autor, dokonca v 21. storočí má vplyv na celý kultúrny priemysel, filmárov, divadelníkov. Nemôžete zabrániť tomu, aby ľudia experimentovali s Kafkovým dielom,“ komentoval inštaláciu virtuálnej reality poviedky Premena v Goetheho inštitúte, ktorou tvorbu Franza Kafku interpretuje americký filmár, spisovateľ a multimediálny umelec Mika Johnson.
Vďaka projektu PremenaVR sa môžu záujemcovia ocitnúť na štyri minúty v koži Gregora Samsu a pocítiť, aké to je byť chrobákom, na ktorého sa hrdina Kafkovej poviedky premení. „Projekt tu bude počas celého októbra a ľudia si ho budú môcť vyskúšať na vlastnej koži – nasadiť si okuliare pre virtuálnu realitu, rukavice, papuče a pohybovať sa po dokonale zrekonštruovanej miestnosti, v ktorej sa Gregor Samsa prebudí, keď sa premení na odporný hmyz,“ potvrdil Hvorecký.
