Knihu jej vydala vnučka, speváčka Lucia Šoralová. „Naša starká píše básne celý život. Ale pretože je naozaj poetka, tak písala, aj keď dozrela. Z nostalgie do šuflíka sme si písali všetci, ale stará mama pri tom zostala. Lenže bola zamestnanou ženou, pracovala ako učiteľka a milovala svoju prácu a bola aj matkou štyroch detí, čo tiež nie je sranda a manželkou veľmi svojského a podľa mňa úžasného, silného a povedzme, že dominantného muža. To bol možno jeden z dôvodov, prečo sa napriek tomu, že písala, nikdy neodvážila vyjsť z jeho tieňa a nejako tú svoju prácu prezentovať. Ale zistili sme, že vysielala svoje tiché prosby a potom tiché výkriky, ktoré nám boli jasné, bohužiaľ, až po niekoľkých rokoch… Nevadí, hlavne, že sme sa spamätali,“ povedala speváčka v úvode podujatia.
Foto: René Miko
Emília Filipová sa začala so svojimi básňami prezentovať až v 83 rokoch. „Po odchode starkého začala chodiť so svojimi básňami po súťažiach a začala ich vyhrávať. Všetci ju označovali za veľmi nevšedný talent. Stará mama zbierala ceny, zrazu ich už mala doma päťdesiat a nám začalo dochádzať, že jedna méta je prekonaná a bude treba spraviť niečo iné… Takže sme sa rozhodli, že by sme mali splniť starkej sen. Už nám bolo jasné, že jej veľkým snom je mať vlastnú zbierku básní, no a keďže je u nás strašne veľa vydavateľov, ktorí sa môžu potrhať, aby vydali básnickú zbierku, tak som sa rozhodla, že im túto krásnu možnosť vyfúknem a že si to vydáme sami,“ priblížila Šoralová.
Foto: René Miko
Filipová jej slová potvrdila. „Je to splnený životný sen, ktorý mi sľúbilo splniť veľmi veľa ľudí, ale vždy to dopadlo tak, že to nechali tak a nič z toho nebolo. Jedine Lucinke sa to podarilo,“ uviedla.
Knižka prináša spolu 33 básní doplnených fotografiami a niekoľkými príhovormi. „Tridsaťtri je také zvláštne číslo. Neviem, prečo je ich práve toľko. Vyberala ich moja dcéra, lebo ja som mala pocit, akoby som sa rozhodovala, ktoré dieťa mám radšej,“ podotkla autorka, ktorá onedlho oslávi 90 rokov.
Novinku ilustrovala česká scenáristka, fotografka a maliarka Lucie Paulová. „Príležitosť ilustrovať poéziu pani Filipovej bola pre mňa strašne dôležitá. Pani Emíliu som nikdy nevidela, iba sme si písali na sociálnej sieti, ale keď som čítala tie básne, bolo to niečo tak krištáľovo čisté… Ona netvrdí ‚Ja som básnik‘, ona sa narodila ako básnik,“ uviedla Paulová.
Knižku pokrstil dlhoročný kolega a priateľ Jara Filipa, humorista, textár a herec Milan Lasica. „S Jarom som prežil krásne roky spolupráce a vždy som rozmýšľal, vlastne až doteraz, kde sa v ňom brala tá lyričnosť, poetičnosť, niekedy až romantizmus a krása jeho pesničiek. Keď som si prečítal knižku pani Filipovej, tak som zistil, že jablko nespadlo ďaleko od stromu, že to Jaro zdedil. Tam je tá lyričnosť, tá poézia a krása obsiahnutá. Takže vlastne môžem byť rád, že Jaro zhudobňoval moje texty a nie básne svojej mamy,“ poznamenal humorista.
