Seniorov múzy neopúšťajú. No o to viac ich vyčerpajú

Pred pár rokmi bodoval na celom svete švédsky bestseller o storočnom starčekovi. Kým švédsky starček bol vymyslená postava, skutoční slovenskí seniori nie sú o nič horší. Ján Turan je známy spisovateľ a ani vo veku 86 rokov nezaháľa. Práve mu vyšla kniha s lákavým názvom O strašiačikovi, ktorý mal deduška. Vydavateľstvo Mladé letá ju odporúča prvákom ako vstup do ríše kníh. Je súčasťou projektu Moja prvá kniha a patria k nej aj pracovné zošity. Básnik Ján Turan hovorí, že písanie knihy ho vyčerpalo, ale stálo to za to. Kniha má úspech.

31.10.2018 06:00
Ján Turan Foto: ,
Ján Turan je plný energie aj po osemdesiatke.
debata

Jána Turana poznáme ako básnika, prvú básnickú zbierku Jar vydal v roku 1954, napísal libreto a texty piesní k muzikálu podľa Gogoľovho Revízora a teraz, na staré kolená, mu vyšla kniha pre deti, o ktorej sa hovorí. Ako dospel k zmene žánru? Je azda starší vek menej poetický a viac hravý?

„Kedysi som písal najmä poéziu pre dospelých,“ rozpráva autor. „Posledné desaťročia sa však venujem výlučne tvorbe pre raný školský vek. Svoju súčasnú tvorbu pre deti pokladám za spoločensky významnejšiu, závažnejšiu i čitateľsky úspešnejšiu. Mnohé moje práce sú v šlabikároch, čítankách či v učebnici slovenského jazyka. A tých kníh pre deti som ako penzista napísal desať. Pol tucta z nich obsahuje okrem básní aj prozaické rozprávkové či poviedkové cykly. Takže literárny autorský vývin sa nekončí ani v sedemdesiatke. Po nej však pribúdajú nové tematické a životné obsahové okruhy. Život s pribúdajúcim vekom je čoraz zaujímavejší a s pravnúčatami inak krásny a vzácny, lebo ho ubúda ako stromov.“

Netrápia sa iba tí bez talentu

Ján Turan vyzerá sviežo a optimisticky, no tvrdí, že aj on má svoje limity a že písanie knihy ho vyčerpalo. No napriek tomu ho práca stále baví. Opýtali sme sa ho, či sa píše v zrelom veku ťažšie a kedy pridáva práca človeku energiu?

„Každý skutočný intelektuálny tvorivý proces, aj ten umelecký, tvorcu vyčerpáva, lebo namáhavo až mučivo objavuje a vytvára niečo nové a originálne. A to vždy stojí veľa energie. Pri písaní sa netrápia iba tí bez talentu. Pravdaže, písať vo vysokom veku je oveľa ťažšie a náročnejšie ako v mladosti. Platí to najmä pri próze. Krátku báseň či riekanku vynosím aj v hlave. Ale s prózou v knižke O strašiačikovi, ktorý mal deduška – vraj ide na dračku! – som sa vlani v máji trápil a doslova som sa vylágroval. Vyčerpaného a kolabujúceho ma odviezla sanitka s tlakom 230/130. Takže písanie prózy, ktorú treba vysedieť, je vo veku 85 rokov zabijak. Navyše orientácia na duchovno prináša aj zanedbávanie vlastného zdravia. Môj skvelý gastroenterológ z ružinovskej nemocnice Jozef Tóth ma vykrstí. Unikám pred nepríjemnými vyšetreniami.“

Ľahká korisť?

Dnes sa o starších ľuďoch často hovorí ako o naivných jedincoch, ktorí ľahko naletia rôznym podvodníkom, zdržiavajú pri nákupoch v obchodoch, v doprave, skrátka, zavadzajú mladým. Týka sa to aj úspešných spisovateľov? Stalo sa niečo podobné aj Jánovi Turanovi? Ako vidí svojich starnúcich rovesníkov a ako vníma seba vo vyššom veku? Má aj nejaké komplexy zo staroby? Baví ho život?

„Aj mňa už dlho majú na muške ako možnú ľahkú korisť podvodníci. Tvárim sa, že nepočujem, čo je dnes vlastne pravda. Moje vnučky mi však tvrdia, že nie som starý. Vraj poznajú jedného starčeka, ktorý sa stále pozerá oknom, keď idú do školy i zo školy. Hovoria: ,On len čumí a čumí. A ty nečumíš a ešte nás aj rozosmeješ.' Prichádzam k názoru, že staroba sa začína až po ťažkej chorobe. Ja som pred zápalom pľúc v záhrade ešte fyzicky pracoval a bol som fit. Keď sme záhradu s domčekom blízko krematória kedysi kupovali, tvrdil som, že je to dobrá investícia a že sa tam na staré kolená tých pár sto metrov aj doplazím. A už je tu čas, keď sa bude treba plaziť… Odpusťte ten mladícky čierny humor! A že my starí zavadziame? Žiaľ, niekedy aj tým svojim. Daniel Hevier v básni Otcostrom už dávno napísal, že otcovia a stromy vedia poriadne zavadzať. A to nás starých najväčšmi bolí.“

Foto: Mladé letá
O strašiačikovi, ktorý mal deduška

O strašiačikovi, ktorý mal deduška

V knižke je dvanásť príbehov, popretkávaných krátkymi básničkami o zvieratkách a ročných obdobiach. Deti si jednoduché veršíky ľahko zapamätajú a môžu si na nich pocvičiť jazyk. Deduško býva sám v lesnej chalúpke a v záhrade má nezvyčajného strašiačika, ktorý vie rozprávať. Ten sa skamaráti so Samkom – budúcim prváčikom. Samko prichádza aj za deduškom a počúva jeho rozprávanie o lesných zvieratách, včelách a ich dobrom mede. Postupne sa Samko dozvie, ako deduško zápasil s medveďom, ako sa medvedík Brumko stratil, ako včeličky naučili macka tancovať… No okrem toho prežije aj on sám v lese spolu s deduškom a jeho strašiačikom malé dobrodružstvá a nájde si nových kamarátov. Ilustrovala Katarína Gasko.

Ján Turan

Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Ján Turan

Narodil sa 13. februára 1932 v Úľanoch nad Žitavou. Od roku 1958 bol redaktor vo vydavateľstve Mladé letá, 1964 – 1976 vedúci redaktor pôvodnej tvorby, 1972 – 1976 zastupujúci riaditeľ Poetickej scény, 1976 – 1979 riaditeľ Št. bábkového divadla v Bratislave, 1970 – 1983 šéfredaktor časopisu Slniečko, 1980 – 1983 súčasne vedúci redaktor pôvodnej tvorby vo vydavateľstve Mladé letá. Je autorom básnických zbierok Jar (1954), Biele ticho (1958), Som to ja a ty (1961), Nežne (1982), napísal lyrickoepickú skladbu Slepý mak (1986). Výber z jeho poézie vyšiel pod názvom Hladní, len o láske (1985). Je autorom leporel Poďme za vrátka, sú tam zvieratká (1961), Zvieratká v ZOO (1969), Ako sa Murko ženil, Psíček a mačička na rybačke (obe 1971). Pre deti napísal básnickú zbierku Kľúčik (1978). Je autorom libreta a textov piesní k muzikálu podľa Gogoľovho Revízora (1973). Zostavil viaceré antológie slovenskej poézie a prózy, prekladal z češtiny a ruštiny. Príležitostne sa venoval literárnej publicistike, v ktorej sa sústredil na problémy literatúry pre deti a mládež, ako aj populárnej piesne. Po roku 1989 sa prednostne koncentroval na oblasť detskej literatúry, písal rozprávky i veršíky, ktoré vyšli v knižkách Medulienka (1993), Kocúrik na čerešni (2002), Taška Janka Hraška (2006), Rozprávky štrbavej opičky (2007, s J. Šrámkovou) a V rozprávkovej krajine hádaniek (2009). Jeho manželka je spisovateľka Jana Šrámková a syn spisovateľ Andrijan Turan.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #knižná novinka #detská kniha #Ján Turan